the way you look tonight | louis tomlinson //sk

twylt | 17. kapitola

Tara's P.O.V

"Bože, čo si len oblečiem." Nervózne som sa prehrabovala v skrini a Malin sedela na posteli opretá o lakeť a znudene na mňa pozerala. "Toto nie. Ani toto. Bože, v tom budem vyzerať ako debil."

"Tara, nech si vyberieš čokoľvek, budeš v tom vyzerať výborne. Máš krásnu postavu, všetky tie veci som už na tebe videla a Louisovi sa budeš páčiť aj keby si mala na sebe mech." Nad touto hláškou som sa usmiala a zahľadela sa niekam do prázdna. "Ozaj, sestrička, čo ste včera robili u teba v ateliéri?"

"Haha, to by si chcela vedieť, čo?" zasmiala som sa a hodila po nej tričko.

"No čo, som zvedavá."

"Tak najprv som mu vyplakávala v náruči kvôli Niclasovi, potom som mu ukázala tattoo, tak ma stiahol na gauč, chvíľu sme sa naťahovali a potom.." nachvíľu som sa odmlčala a pri spomienke na to som sa usmiala a hryzla si do pery.

"Noooo.." naliehala Malin.

"Ja som len v podprsenke ležala na gauči, on na mne, bozkával mi krk a ja som ho škrabkala na chrbte," povedala som rozčarovane.

"Ooo, to je také zlaté. Takže ste spolu?"

"Nie, ešte nie. Stále je tu El a pokiaľ sa nerozíde s ňou, ja si s ním nezačnem. To by ma hrýzlo svedomie až do smrti."

"Ach, ty svätica. Preboha, už si niečo vyber!" nahnevane sa oháňala rukami.

"Ale keď ja neviem čo," fňukala som. Malin prudko vstala z postele, chvíľu sa mi hrabala v skrini, až nakoniec vytiahla krémové šaty so vzadu predĺženou sukňou.

"Na!" strčila mi to do rúk.

"Ani neviem, že také mám," usmiala som sa.

"Bež si ich obliecť, ja ti k ním zatiaľ nájdem topánky." Kým sa Malin hrabala vo svojom kufri, ja som si obliekla šaty a vykrúcala sa pred zrkadlom. Boli fakt krásne a úžasne mi padli. "Tieto som mala ešte na svadbe našich," povedala a podala mi čierne sandálky bez špičky.

"A to mi budú dobré?"

"Mne sú a nohu máme rovnakú. Skús si ich!" Sadla som si na posteľ a obula si ich.

"Sú akurát. Ďakujem, Malin," usmiala som sa a objala ju.

"Nie je zač. Namaľujem ťa?"

"Prosím." Malin sa zasmiala a zo stolíka vzala všetky možné šminky, ktoré tam boli. Na tvár mi naniesla make-up a púder, na oči bronzové tiene, čiernu linku a ceruzku, na mihalniciach mi vystriedala tri špirály, obočie niekoľko krát dokreslila ceruzkou a pery zvýraznila svetlým rúžom s melónovým leskom.

"S tými bronzovými tieňmi ti krásne vyniknú tvoje zelené oči. Veď sa pozri! Hneď sú o niečo jasnejšie." Pozrela som sa na seba do zrkadla a cítila sa tak trocha zvláštne. Nemala som vo zvyku sa takto výrazne maľovať, ale páčilo sa mi to a to s tými očami bola pravda. Hneď som mala pocit, že sú zelenšie ako obvykle. "Si krásna, Tara. Nečudujem sa, že je z teba Louis taký hotový."

"Nepreháňaj."

"Nepreháňam. S make-upom aj bez neho, si proste nádherná. Máš krásnu postavu, nádherné vlasy, krásne črty, úžasný profil a úsmev." Široko som sa usmiala a zahľadela sa na seba do zrkadla. Niekto zazvonil pri dverách.

"To bude Louis. Choď mu otvoriť!" Malin prikývla a šla otvoriť. Rýchlo som si prečesala vlasy a nechala si ich rozpustené. Vzala som kabelku a šla za Louisom. "Ahoj," pozdravila som s úsmevom. Louis ostal stáť s otvorenými ústami. Zišla som po schodíkoch dole, objala ho okolo pása a pobozkala na líce.