Aida

2

Prebrala som sa na hlasné búchanie na dvere, pričom sa mi od ľaku zamotala noha do periny a aká dlhá, taká široká som sa ocitla s rachotom na zemi. Dvere sa prudko otvorili a dnu nakukla moja mama. ,,Preboha Aida si v poriadku?'' pozerala na mňa vystrašene, akoby som práve skočila zo siedmeho poschodia. ,,Spala som a keď si búchala na dvere som sa zľakla a spadla.'' odpovedala som so smiechom. Už som spomínala že som celkom nešikovná? Trapasy sú každodenná záležitosť. ,,No dobre, chcela som aby si sa išla najesť. Ja idem na služobku a vrátim sa o dva dni. Peniaze na jedlo som nechala na stole. A aby som nezabudla, žiadne párty.'' prísne na mňa hľadela. A spoľahnúť sa mohla, dobrovoľne by som takéto niečo nespáchala a už vôbec nie u nás doma. Na párty ma vie vytiahnúť jedine Tessa a aj vtedy silno protestujem. Od toho incidentu na jednej z nich som sa takýmto udalostiam snažila vyhýbať ale Tessa je Tessa. Zamyslenú ma mama vytrhla mávnutím rukou pred tvárou a čakala kým jej odpoviem. ,,A aby som nezabudla, Anetta spomínala že doma nebude takže si dávaj pozor jasné? Ľúbim ťa." ,,Aj ja teba." usmiala som sa.

Ubehla asi hodina odvtedy čo mama odišla a ja som bola hladná. Rozhodla som sa objednať pizzu a zavolať Lucasovi kedy príde. Pri telke som jedla ako keby som týždeň hladovala a potom som si napráskaná napustila vaňu.
Večer som sa ešte učila na zajtrajšie predmety, prichystala si veci do školy a ľahla do postele. Tupo som zazerala na strop a rozmýšľala nad tým aký obyčajný život mám. Sociálne siete nepoužívam, beztak by mi nikto nenapísal. Nechodím ani na žiadne krúžky aj keď pár olympiád mám už za sebou. Jediné čo ma napĺňa sú knihy. Zamyslená som o pár minút zaspala.
Ráno som vstala ako každé iné, dala si balzám na pery, vyčistila zuby a pustila sa do obliekania. Čierne džínsy, NIRVANA tričko a čierna mikina. Vlasy som si nechala rozpustené a pobrala sa do kuchyne. Na raňajky som mala jahodový jogurt, do školy som si pribalila ovocnú tyčinku a pobrala sa na zastávku. Autobus meškal, takže keď som vystupovala Tessa už sa otáčala vstúpiť do školy no uvidela ma včas. Objala ma a vošli sme do školy. Na svojom mieste už sedel Matt a keď nás videl prichádzať, široko sa uškrnul a ja som ho zabíjala pohľadom. Usadili sme sa a o chvíľu vošla do triedy učiteľka dejepisu. ,,Takže žiaci máme tu začiatok roka a preto si pripomenieme ten minulý a urobíme projekty. Každá dvojica si vyberie učivo z minulého roka a spracuje projekt z ktorého bude veľká známka. Budete mať na to mesiac. Dvojice určujem ja, bude to chlapec a dievča. Takže pustíme sa do rozdeľovania." keď povedala chlapec a dievča v momente som stuhla a vyjavene civela na učiteľku. Tá už medzitým rozdelila niektorých a Tessa skončila s triednym športovcom Thomasom, z ktorého bola mimo už od prvého ročníka. Bola šťastná a veľmi. Ale ja ani zďaleka nie. Radšej ten projekt vypracujem sama, než by mi mala niekoho priradiť.
,,Aida a Matthyas." oznámila akoby nič a pokračovala ďalej. V momente mi zabehlo a začala som nahlas kašlať. Matthyas sa na mne veľmi zabával a čakal kým sa ukľudním. Zagánila som na neho a ďalej venovala pozornosť učiteľke. Stále som bola vykolajená, že s ním budem pracovať na projekte a budeme sa musieť stretávať. O pár minút sa školou rozoznel zvonček končiaci hodinu a Tessa ktorá sedela vedľa Thomasa sa ku mne dorútila celá vysmiata. ,,Aida ani nevieš aká som šťastná. Len som nestihla zaregistrovať s kým si ty no podľa tvojho výrazu súdim že nič extra." ,,Som s Matthyasom." Tessa na mňa prekvapene pozrela, potom na Matta ktorý jej nevenoval pozornosť a zase na mňa. A kamarátka, nekamarátka, Tessa sa rozosmiala. Tak moc, že jej tiekli slzy a chytala sa za brucho. Keď sa ukľudnila, sadla si vedľa mňa a zahľadela sa na mňa. ,,Ty si naozaj dieťa šťasteny." predniesla ironicky a zachichotala sa. Zamračila som sa na ňu, no neriešila to ďalej. Zvyšok dňa prebiehal v poriadku a po skončení poslednej hodiny sme sa pobrali do našej milovanej školskej jedálne. Kuchárka sa mračila na všetko a všetkých a ja som ju celkom chápala. Neznáša to tu tak ako ja. Znudene mi podala tanier s niečím čo sa malo podobať na pizzu a ďalej mi nevenovala pozornosť.
Keď som vychádzala zo školy a zistila, že autobus už odišiel, povzdychla som si a vybrala sa na 30 minútovú prechádzku domov. Vytiahla som si slúchadlá, pustila svoj obľúbený playlist a vykročila som. Chýbalo mi ešte asi 15 minút keď sa pri mne nezastavil luxusný Land Rover. Stiahol okienko a spoza neho vykukol Matthyas. ,,Poď zveziem ťa." prekvapene som naňho vypleštila oči, otočila sa a kráčala ďalej.  Auto išlo pomaly pri mne a znova sa ozval jeho otravný hlas.
,,Nie ďakujem, mám nohy." nezaujato som odpovedala.
,,Je mi jasné že máš nohy ale ja mám auto a odveziem ťa tak nasadni a nekecaj." Urazená som sa usadila do auta a nechala sa odviezť domov. Auto napĺňala príjemná hudba a to ma trocha ukľudnilo. Z ničoho nič sa ozval. ,,Mali by sme sa dohodnúť na ten projekt. Čo budeme robiť a kedy." ,,Môžem kedykoľvek." ,,Dobre tak čo tak zajtra?" ,,Súhlasím môžeme byť u nás, doma nikto nebude." to ako to vyznelo som si uvedomila až keď sa Matthyas uškrnul a venoval mi úchylný pohľad. Pred domom som mu jednoducho poďakovala a otvárala dvere keď ma chytil za ruku a otočil k sebe. ,,Pusa na rozlúčku nebude?" spýtal sa ma to akoby som mu ich dávala každý deň. ,,Nikdy v živote." ,,Uvidíme, je otázka času dokedy mi budeš odolávať." mrkol na mňa a ja som sa hnusne zašklebila. Radšej som vystúpila a bez pozdravu odišla domov.