*rok 1998*
Niesol sa pekný sobotný večer, a malý Baekhyun s jeho čiernovlasým najlepším kamarátom, sedeli za stolom v obývačke, s ich omaľovávankámi, a vyfarbovali si ich s pastelkami, ceruzkami a všeličím možným.
„tyyyy to nemaš pekné, hahah" vysmieval sa hnedovlasý, s vyplazeným jazykom, no Chanyeola to moc netešilo, a tak vstal zo zeme, a na to ako si to menší všimol hneď vyštartoval zo svojeho miesta, a začala na naháňačka. To bolo pokiaľ od únavy sa Baekhyun nezvalil na gauč, no starší sa nenechal a začal ho štekliť na čo sa začal menší smiať a hmíriť.
„Channie!!! prosiiim nie prestaaaň!" zakričal v smiechu, no čiernovlasý v tom čo robil, neplánoval prestať.
„tak ja nekreslím pekne Baekkie? ja nie?" spýtal sa Chanyeol a stále pokračoval v jeho práci.
„dobre dobre!! priznávam.. máš to krajšie a tak som žiarliví!!" no a v tedy ho hnedooký prestal štekliť a ľahol si vedľa neho so smiechom na tvári.
*prítomnosť*
„prečo Chanyeol?" odvetil Baekhyun stále, so uslzavenými očami. Ako sa mu pozrel do očí, tak hneď aj svoj zrak odvrátil, pretože sa naňho nedokázal ani pozrieť.
„Baekkie... tak si mi chýbal" (sweet lies sweet lies :Dd) povedal vysoký a začal sa pomalými krokmi približovať k hnedovlasému.
„Ani krok! nepribližuj sa ku mne!" mladší vystrel pred seba ruky aby sa ani bližšie nepohol. Nemohol to takto nechať. Je pravda že teraz, je Park Chanyeol, jeho šéf, ale k telu si ho nepustí. Tak rád by ho aj cez to všetko vzial do náruče a pokladal mu celý večer motýlie pusinky na tvár, ale proste nemohol. A ten paradox že, jeho láska za mlada mu sľúbila že s ním bude do konca ich dní, má teraz manželku a syna, to bolo zdrcujúce. Starší ale takto svojho najlepšieho kamaráta z deväťdesiatych rokov vidieť nechcel, a tak neposlúchol a rovno na jeden krok sa k nemu priblížil a silno ho objal.
„Prečo?" toto bolo to jediné na čo chcel mladý pracovník odpoveď, chvíľku bolo ticho, no potom sa starší odvážil a povedal.
„Baekhyun, vieš že predstava že ťa nikdy neuvidím ma užierala, ale ja som takto nemohol žiť. Viem čo som ti sľúbil, a viem aj, že som to nedodržal ale prosím... odpusť mi to... a keď mi to neodpustíš tak aspoň ťa prosím, zapamätaj si, že som tu odteraz vždy pre teba" mladý sa mu už nechal, pustil ruky a upadol do objatia, s hlavou zaborenou do jeho hrude. Po chvíli sa ale odpojil s tým že zistil, že toto všetko je nesprávne.
„Ty máš manželku, syna a ja nemám nič! len túto skazenú prácu, v ktorej si z platu doslova ledva exekúcie dokážem zaplatiť!" povedal hnedovlasý a začal nemotorne so slzami v očiach pochodovať po kancelárii.
„tak toto ťa trápi?" spýtal sa Chanyeol a zastavil mladého tým že ho chytil za rameno a otočil si ho k sebs.
„jasné že mi tu o to ide!! ja na teba čakám, dobrých 12 rokov, nikde sa neukážeš a teraz len tak za dozviem že máš manželku a syna!" skríkol nahnevane Baekhyun a teraz už nenávistne sa pozrel na Chanyeola.
No v tej chvíli do kancelárie vtrhla doposiaľ neznáma osoba, ktorá bola prekvapivo celkom mlado vyzerajúca pani. Baekhyun asi mohol čakať kto to bol.
„zlatíčko čo sa to tu deje?" spýtala sa doteraz neznáma žena, podišla k čiernovlasému, a objala ho. Baekhyun hneď pochopil o koho sa jedná, Jasné že to bola jeho manželka. Najradšej by ale bol, keby ju nikdy neuvidel. Bolo až nechutné ako sa o neho vešia ako o vianočný stromček.
„a vy ste kto mladý pán?" spýtala sa posmešne no a potom sa pozrela na jej manžela. „zlatko kto to je?" doteraz nemý Chanyeol sa spamätal, a zatriasol hlavou.
„čo si hovo-" začal hovoriť starší no hnedovlasý ho nenechal dopovedať a skočil mu do reči.
„Byun Baekhyun, pani, teší ma" zotrel si slzy s očí a podal ruku panej. No tá ale toto nečakala , a pravdepodobne celkom neopáčená pania, podatie ruky nepríjmula a jedine mu po nej capla a Baekhyun si ju chytil a zaaukal.
„Park Sandara, potešenie je na mojej strane" povedala arogantne postaršia pania.
Myslím že pre túto časť by to stačilo, ja som strašne unavená lmao :"))) z celého dňa ma bolia očiii soooo asi pôjdem spať ;)) dobru noc laskyy <33 :Dd❤️
YOU ARE READING
i'll make you love me[POZASTAVENÉ FOR A WHILE]
Fanfictionklasický... teda popravde ani nie tak klasický príbeh... povedzme si. Chanbaek príbehy nikdy neboli klasické, lebo je to proste Chanbaek!! tuto mal byť pôvodne obsah príbehu, ale ja vás nechám nech si to sami prečítate celý príbeh a tak ;)) majte pe...