i'll make you love me[POZASTAVENÉ FOR A WHILE]

part O N E

*rok 1996*
No one's p.o.v.

„Channie~" zamrmlal malý Baekhyun, hojdajúci sa na hojdačke v parku, spolu s jeho vtedajším najlepším kamarátom.

„Aňo Baekkie?" spýtal sa zvedavý štvorročný Chanyeol, práve vstávajúci zo svojej hojdačky, smerujúci k Baekkiemu.

Baekkie zoskočil z tej svojej hojdačky, chytajúci Channieho za ruku, a ruka v ruke smerujúci tam kde len Baekkie vie. Pod šmykľavku. Tak aby ich ich mamy nevideli, Baekkie približujúci sa k uchu druhého chlapca, šepkajúc „ja ťa miwujem Channie" povie hnedovlasý so štipkou zachichotania sa.

Väčší, už sa červenajúci sa naňho z prekvapujúcim výrazom pozrie ale potom sa usmeje a spojí ich pery v jedny, no po chvíli nič nerobenia s ich perami, sa odpojí a pozrie sa mladšiemu do očí a odvetí „Taktwiež ťa miwujem Bwaekkie" v tej chvíli už vo vrelom objatí sa tí dvaja usmievajú jeden na druhého.

„Chwannie... keď bwudeme už véééľký , budeme stáwe spowu?" spýta sa malý neisto ale stále s úsmevom a s ďolíčkami na líciach.

„jašné že awno, nikdy ťa nechcwem stwatiiiť~~!!" povie starší a eštte mu dá poslednú pusinku, než sa stále ruka v ruke vyboria spoza šmykľavky, smerujúci k ich mamám....

*rok 2018*

No one's pov still

'Ako každý deň...' pomyslel si hneď ako prvé, ako dvadsaťsedem ročný Baekhyun vstal. To že si to pomyslel, nebola až tak vcelku pravda... pretože dnes je celkom výnimočný deň. Dnes k ním do práce prichádza nový šéf. Pre Baekhyuna nie moc čerstvá informácia, dúfajúc že aspoň po tentokrát bude jeho šéf, trochu milosrdný, a nebude ho nenechávať do pol noci za sekretariátskym stolom, dúmať nad nezaujímavými spismi.

Hnedovlasý vstal, a zamieril do kúpeľne, so zámerom spraviť si svoju každodennú hygienu. Tak sa aj stalo. Hneď po tom ako ju vykonal, prišiel do kuchyne kde si z trúby vytiahol tú včerajšiu pizzu, ktorá asi moc nebude dobrá, ale predsa len, nemá nikoho kto by mu uvaril... Po jeho výdatných raňajkách, sa šiel prezliecť do už nie moc čistého pracovného úboru, ktorý nosil 24/5 a preto ho mal čistý len v pondelok, pretože si ho v sobotu umýval. Zobrajúc si svoj kufrík s nejakým tým jablkom či hruškou, a všelijakými spismi, sa vydal z bytu, na autobus.. A nie stále nemá auto, aj keď mu je dvadsaťsedem. Nikdy si nedokázal zarobiť toľko aby si mohol kúpiť auto.

Keď vyšiel z autobusu, zobralo mu to nejakých päť minút, aby prišiel do roboty, kde sa pozdravil s pár jeho kolegami, a samozrejme nemohol zabudnúť ísť pozdraviť jeho najlepšiu kamarátku, Taeyeon. To dievča mu spríjemňovalo pobyt v jeho nie moc dobre platenej práci kde sa menili šéfovia ako jeho ponožky.

„Ahoj TaeTae" usmial sa, vchádzajúc do ich spoločnej kancelárie, usadajúc si na jeho miesto, hneď vedľa jej stolu.

„Oh, ahoj Baek" povedalo staršie dievča, oplácajúce úsmev mladému Baekhyunovi.

„ No čo... už vieš čo to bude za nového šéfa?" spýtal sa nie moc zaujímavo hnedovlasý.

„moc o ňom neviem, ale viem že má manželku, a syna, to je všetko" povedala a posledný krát sa usmiala, než sa znova zaborila do jej vlastných spisov.

Po chvíli, bolo hlásenie, že sa majú všetci dostaviť do haly, a nebolo to inak ani u Tae a Baeka, tí dvaja nechali scoje spisy, spismi, a zamierili z ich kancelárie, do spoločnej haly, kde stál už mladý šéf, v plnej kráse, s drahým sakom, a s úsmevom na tvári.

To len Baekhyun netušil že to bude práve človek po ktorom pátral od posledného spatrenia, už od jeho pätnástich rokov...

taak ľudia... ďalší príbeh, sa práve oficiálne začína... ďalší príbeh, a ďalšie "pravidelné"(?) vydávanie častí... teda nie až tak moc pravidelné ale pre vás sa to budem snažiť písať pravidelne a podľa nálady :Ddd