Kde bolo, tam bolo...ehm nie. Môj príbeh sa začal inak. Zomrela mi mama a skončila som v detskom domove. Ešte som sa vám ani nepredstavila. Som Lara. Biologickú rodinu nemám, mám len tetu Stellu a uja Marka, ktorý si ma ako dvojročnú adoptovali. Mala som krásne detstvo, ako každé iné dieťa s plnohodnotnou rodinou. Milujem hudbu, tanec, priateľov a prírodu. Vnímam svet, ako jeden celok s jednotlivými vlnami, etapami. Čo sá ma stať, sa stať má. Každý jeden človek má svoj napísaný osud. Svoju knihu života. I keď sa zastávam názoru, že žijeme tak, ako si sami vytvoríme podmienky. Život budeme mať taký, aký si ho spravíme. Sklamania, lásky, úspechy, rozchody, i to sú etapy života, ktorými si musíme prejsť. A to aký život mám ja, zistíte z pár slov v týchto riadkoch. Život je jedna veľká zmena, ako napríklad to, že som sa narodila s blonďatými brčkami a teraz mám tmavohnedé rovné vlasy. Zákon schválnosti. Počas môjho krátkeho života som sa zoznámila s veľkým množstvom ľudí. Mnoho prišlo a mnoho odišlo. Príchody a odchody. Vychovávali ma, ako čestného a slušného človeka, no spoločnosť dokáže s rokmi výchovy zo sekundy na sekundu spraviť iného človeka. V detstve sa mi veľakrát smiali, úprimne ani neviem za čo. Šikana, výsmech, podceňovanie, nie som výnimka a tiež som si toho vytrpela mnoho. Mnoho dní v zavretej izbe. Ticho, slzy, plač, smútok, sklamanie, nenávisť. V jednej etape môjho života som nenávidela ľudí, vonkajší svet, ten ktorý sa nachadzal za oknami domu. A prečo ?
Lebo mi zobral ľudí, ktorých som milovala. Ktorí vypľňali moje srdce. Myšlienky, samovražda, pocit bezcennosti, pocit samoty. I to som si zažila. Vyrástla zo mňa študentka Madisonskej univerzity v Londýne. Znova prišli do môjho života noví ľudia z ktorých sa vykluli priatelia a aby nebol môj život nudný, čo by to bolo keby neboli i nepriatelia. Postavila som sa na vlastné nohy, prevzala som kormidlo a začala svoj život riadiť vlastnými rukami, nohami a hlavne vlastnou hlavou. Bola som skôr samostatnejší človek, minulosť sa vo mne poznačila. Nedokázala som veriť luďom, kým som ich nespoznala. Nedokázala som sa spolahnúť na ludí i keď som ich spoznala. Po roku štúdia som stretla ďalších nových ľudí a tu sa začína môj príbeh. Nie vždy je cesta hladká. A ani tá moja nebola vždy jednoduchá.
