Lara
Lahla som si na posteľ a pozerala upreným pohľadom do stropu. Nevedela som čo skôr. Zobrala som si volné tričko a odišla do kúpelne. ,,Lara zajtra musíš vypadať lepšie, čoby len vyzerať ale hlavne sa správať ako dáma" chytila som sa za hlavu a odvrátila zrak zo zrkadla. Neskutočný pocit, keď cítiš ako sa ti uvolňuje každý jeden sval a kvapky horúcej vody ti kĺzajú po tele. Nachvílu som vypla všetky mozgové bunky, ktoré rozmýšlajú o dneskajšku a zresetovala hlavu horúcou vodou. Nachvílu zavrela oči a presunula sa do sveta všetkého dokonalého bez chýb.
Druhý deň
,,Crrrrn"
Dlaňou som buchla po tom vrieskajúcom otravnom budíku a posadila sa na okraj postele.
,,Hm nový deň, nové zážitky, nové skúsenosti" vstala som, obliekla si tmavomodré roztrhané rifle a tmavo-šedé tričko. ,,Moje rána ? Hah, čistá katastrofa. Buď stojím pred skriňou s oblečením, ktoré kypí z poličiek a i tak si neviem vybrať, čo si obliecť, alebo stojím v kúpelke a lutujem sa, ako dnes vyzerám. A ak sa spoja tieto dve veci naraz, ako dnes, nemám šancu prísť do školy načas" STOP. Privrela som oči, nastavila hladinu Alfa, zhlboka sa nadýchla a silno vydýchla. ,,Takéto rána musia od dneska skončiť." Hlasno som povedala upreným pohľadom do zrkadla. Usmiala som sa na svoj odraz v zrkadle a vyrazila do školy. Ako vždy prvá hodina dejepisu. Z tejto hodiny by mi mohli napísať záveť ,,Usmrtená hodinou nudného dejepisu", aby som túto hodinu zvládla, vždy si sadnem k oknu a sledujem, čo sa deje vonku za stenami školy. ,,Radšej by som chodníky zametala ako sedela tu" Neuvedomila som si, ako som moje myšlienky povedala nahlas. ,,Hovorili ste niečo Lara ?" ,,Ospravedlňujem sa" keď pokračovala hodina, vydýchla som si. ,,Tak toto bolo ofus." ,,Lara poďte prosím k tabuli!" ,,Čože ? Nie nie nie, nemôžem. Celých 9 mesiacov som si nezapamätala ani jeden rok, nevnímala ani jednu prednášku. A on chce teraz aby som prišla k tabuli ? Toto ešte len bude boj" ,,Lara ! Prosím k tabuli !" Začala som sa predierať lavicami až som podišla k tabuli. ,,Pán profesor, ja..." zrazu sa dokorán roztvorili obrovské drevené dvere. A medzi nimi stál... ,,Veď to je Johnson... Oliver Johnson, ten ktorého som stretla na hodine divadla a s ktorým som pila..ehm pila...horúci čaj." ,,Dobrý deň, som tu správne ? " S malým kyslím úškrnom nahliadol do obrovskej triedy. ,,Pán Johnson ak hádam dobre ?" ,,Áno to som ja, teší ma Oliver Johnson" podal profesorovi ruku. ,,Nájdite si voľné miesto a sadnite si aaa Lara prosím sadnite si aj vy, aby pán Johnson mal aspon niečo z tejto hodiny" oh bože, myslela som, že mu vybozkávam nohy. Keby len vedel, ako ma ušetril nejednej 5. Kráčala som smerom k svojej lavici, keď sa v tom Oliver otočil mojím smerom. ,,Takže dejepis, nehovorila si niečo také, že dejepis neznášaš ?" Uškrnul sa na mňa. Zamračila som sa a sadla si na svoje miesto k oknu.
Oliver
Asi dosť trápny moment, keď som vošiel do triedy bez pozdravenia, a to dievča... veď to je Lara.. stála pred tabulou. Lara Packersová, dievča z divadelného a moja včerajšia čajová parťáčka. ,,Hmm dejepis ? Veď len včera mi vravela ako dejepis neznáša." Sadol som si k Lare pri okne a počúval som prednášajúceho profesora. ,,Dnes vyzeráš dobre." ,,Iba dnes ?" Obaja sme sa pousmiali. To dievča má niečo do seba. ,,Takže prečo dejepis ?" Váhavo som sa opýtal, no odpoveď som mal už v hlave domyslenú. Chvílu sledovala cez okno, čo sa deje vonku, no potom sa ku mne otočila a usmiala sa. ,,Veď aj tak odpoveď už vieš" to obrovské nadšenie, ktoré sa objavilo na jej tvári, keď zazvonilo, sa nedal opísať. Pozbierala si všetky zošity a knihy, postavila sa a vybrala sa smerom k obrovským dverám, odkiaľ som prišiel. ,,Lara počkaj !" Zrazu mi cinkol telefón.
,,Tak dnes o 16:00" uškrnul som sa, dokial som nezistil, že...
