No ako sa roztvorili obrovské dvere učebne, zostala som zaskočená. Z dveri vyšla veľmi povedomá baba. "Kto to je?" nevedela som si spomenúť, no niečo vo vnútri mi vravelo, že sa poznáme. Zrazu vyšiel spoza dverí aj Oliver a ja som úplne zabudla na moje zmiešané pocity z toho dievčaťa. ,,Tak čo dnes podnikneme ?" Podišiel ku mne Oliver s obrovským úsmevom na tvári. ,,Kto môže za tento obrovský úsmev?" Štuchla som Olivera do hrude a vybrali sme sa smerom k východu. ,,Lara ? Pôjdeme ku mne ? Potrebujem niečo vysvetliť z matiky" nahodil kyslý úsmev a zastál na zelenom trávniku pred budovou školy. O chvíľu som prikývla a vybrali sme sa k Oliverovmu domu. Priznám sa bola som trochu v rozpakoch, nikdy som u Olivera nebola a to sa akože spoznám aj s jeho rodičmi ? Panebože. ,,Oli, Oli počkaj" zastála som a rozbúšilo sa mi srdce. ,,To sa uvidím s tvojimi rodičmi ?" Ten pako sa začal smiať. ,,Čo sa smeješ ? Myslím to vážne." Ale Oliver sa neprestával smiať. Skoro som sa začala smiať už aj ja, ale ten pocit stresu ma premáhal. Cez celé tie vzlyky a smiech sa Oliver pokúsil zo seba niečo dostať ,,Ty sa bojíš mojich rodičov?" A smial sa ďalej. ,,Prestáň" a už som sa začala smiať aj ja. Celú cestu k Oliverovi mi predvádzal, ako sa mi budú predstavovať jeho rodičia. Dokonca keby mám zakryté oči a Oliver napodobní hlas jeho mami, myslím si že je to dievčenský hlas a nie hlas Olivera. Je to blázon, ale práve pre to ho mám rada. Prišli sme pred veľký dom s tehlovým obkladom a murovaným plotom. ,,Wow, jeho rodičia majú vážne vkus, vyzerá to božsky" Oliverov dom na mňa hneď pôsobil útulným dojmom. Veľká murovaná brána s handmade schránkou, na ktorej boli namaľované slnečnice. ,,Hmm pôvabné" Ale vnútro domu, ma nenechalo bez otvorenej pusy. Nádherná lesklá biela podlaha, drevené trámy a sivo biela elegantná kuchyňa. Až takto som si nepredstavovala, že práve Oli žije. Vyšli sme po veľkých točených schodoch, popri ktorých na stene vyseli rodinné fotky. Na jednej z nich som spozorovala Olivera v plienke vyškereného, ako slniečko na hnoji. Vošli sme do izby, kde pôsobil väčsinou drevený nábytok. ,,Toto som vážne nečakala, máte naozaj krásny dom" sadla som si na veľkú posteľ a zadívala som sa do zrkadla, ktoré bolo umiestnené na skrini oproti postele. ,,Môže za to otec, ale ten je viac preč ako doma." Chvíľu sme sa rozprávali o jeho a mojej rodine. Porovnávali sme si rodičov a zistili sme, že našich mám názory sú pomerne rovnaké. Veľa sme sa nasmiali a to som si myslela, že s Oliverom nikdy nebude taká sranda, aká naozaj bola.
Z pohľadu Olivera
Že bude s Larou taká zábava som si nemyslel ani vo sne. Zistil som, že jej mama má rovnaké hlášky ako moja, a takisto zohráva veľkú úlohu vyšetrovateľa ,,kam ideš, čo tam budeš robiť, kedy sa vrátiš...atď" Bežné hlášky každej mamy, keď jej dcéra alebo syn, chce niekam ísť. ,,Chceš niečo zahrať?" Zobral som do ruky gitaru a sadol si na vak. ,,Ty vieš hrať na gitaru ?" ,,Áno, nemám ju tu na ozdobu" pousmial som sa, chytil struny a vybrnkal krátku melódiu piesne ,,Let her go - Passenger" Hral som a ona sa dívala, mala lesklé oči a čím ďalej tým častejšie žmurkala. ,,Nepáči sa ti to? Môžem zahrať niečo iné keď chceš" ustarostene som sa pozrel na Laru, vyzerala ako by chcela plakať, no nechcel som to. ,,Nie nie, je to krásne" pozrela sa na mňa s lesklými očami a zároveň si oblízla pery. Ja zízam na jej plné pery a premáha ma zmiešaný pocit, pri ktorom ma zalieva horúčava. Takýto pocit som veľmi dávno nezažil. Naposledy pri Agi, preboha, čo to robím, prečo zízam Lare na pery, keď mám Agi. Otriasol som sa, pozrel nižšie na struny gitary a vybrnkal ďalšiu melódiu piesne ,,All of me - John Legend" a zároveň refrén piesne som si začal potichu spievať. Pri gitare sa vždy cítim taký voľný s krídlami na chrbte, bez žiadnej záťaže, bez žiadny problémov. Útek od všetkého zlého. Keď som zdvihol zrak, Lara sedela oproti mne. Sedela na zemi, kúsala si peru a dívala sa na mňa. Až teraz som si všimol, aké má oceánové oči, zaujímavé. Odvrátil som zrak k prstom, po ktorých mi prechádzala jej jemnými prstami. Zachvelo sa mi celé telo. ,,Oliver, rozmýšľaj, ovládaj sa, veď máš dievča, predsa Agi" ale neovládol som sa a...
