Uškrnul som sa, dokial som nezistil, že mi správu napísala Agatha. Agatha je super dievča, akurát, že sme sa už veľmi dlho nevideli. Býva na druhej strane mesta a stále mi vraví, ako na mňa nemá čas, ale na párty s kamarátmi čas má, celkom záhada.
Oli- ,,Agi prepáč, úplne som zabudol. Mám veľa učenia, dnes to nepôjde."
Chvílu som sa cítil previnilo, keďže som jej zaklamal, kvôli nej. Kvôli Lare. Narozdiel od Agi, Lara bolo dievča plné pozitívnej energie. Vedela si povinnosti rozložiť tak, aby si našla čas aj na priateľov. A i tak mala dobré štúdijné výsledky. Rozbehol som sa k obrovským dverám a pri vstupe do chodby som narazil do nejakého dievčaťa. ,,Oh prepáč, to som nechcel" začal som zbierať popadané učebnice a podal ich dievčaťu, do ktorého som narazil. ,,Ahoj, som Emma" zahanbené dievča mi podalo ruku a zo slušnosti som jej ju opätoval. ,,Oliver, teší ma". Celkom som sa zakoktal, keď som videl jej krásne modré oči. ,,Máš krá...prepáč, mrzí ma to ešte raz, ale musím bežať" Ihneď som sa otrepal, rozlúčil a vykročil smerom ku skrinkám. Chvíľu som neprítomne hladel do skrinky celej polepenej hokejovými obrázkami a hráčmi. Milujem hokej. To ešte o mne neviete. Následne som sa prebudil z nekonečného premýšľania a začal hladať Laru.
Lara
Vyšla som z triedy a rýchlym krokom aj zo školy. Potrebovala som sa nadýchať čerstvého vzduchu. Sadla som si na lavičku v parku, ktorý máme pred školou. Zrazu som zbadala strateného Olivera, ktorý vypadal, že niečo hľadá. ,,Oli !" Zakývala som, no keď ma uvidel hneď sa rozbehol ku mne. ,,Bože Lara kde si bola ? Seriózne som mal pocit, že si sa prepadla pod zem" nechápavo som sa uškrnula a začala smiať. ,,Oliver načo by si ma ty len tak hľadal. Čo si spravil?" Chvíľu som pozorovala Oliverov záhadný pohľad. ,,Ideš na kávu?" Zrazu zmenil tému, no nevadilo mi to, keďže som si potrebovala vyčistit myšlienky.
Vošli sme do útulnej kaviarne, kde sme si vybrali miesto pri okne. ,,Môžem Vás poprosiť caffe latte s orieškovou príchuťou ?" ,,S orieškovou ? Hmm dám si to isté, prosím" S Oliverom sme prerečnili pár hodín, dokým sa nám blížila ďalšia prednáška. Mňa čakala prednáška fyziky a Olivera chémie. ,,Neznášam fyziku tak ako dejepis. Sú to dve hodiny, ktoré by som najradšej zo svojho rozvrhu vyškrtla, ale bohužial to nie je možné a tak ich obe musím pretrpieť. A zhodou náhod štvrtky mávam tieto dve hodiny po sebe s pár hodinovým odstupom, no a tak toto doobedie len prežívam a dnešná káva mi celkom spríjemnila deň." Keď odbila 11:00 hodina, zaplatili sme a pobrali sa naspäť ku škole. Keďže Oliver má namiesto fyziky, v rozvrhu chémiu, na dnešnú prednášku spolu nejdeme a tak sme sa vybrali každý vlastným smerom. ,,Vidíme sa ?" Pousmiala som sa a bez odpovede som vošla do triedy fyziky. Vytiahla som si notes a začala dokreslovať kresbu jesennej krajiny. To som vám ešte nepovedala. Keď mám nudné prednášky, čas si skracujem kreslením. Rada kreslím prírodu, ale začínam sa zaujímať aj o siluety postáv. ,,Wow, zaujímavé" otočila som sa smerom, skadial hlas vychádzal. ,,Ahoj som Leo, teší ma." ,,Lara, ďakujem" pousmiala som sa a naďalej sa venovala kresleniu. Nemala som chuť na nejaké rozhovory a tak som sa snažila s novým chlapcom, Leom, komunikáciu nerozširovať. ,,Si tu nová? Ešte som ťa tu nevidel." Začínalo ma štvať, prečo ma oslovujú ľudia a potrebujú so mnou viesť konverzáciu keď na ňu nemám chuť. ,,Nie som tu nová, len som tu dlho nebola" ,,Áno na prednáške fyziky som dávno nebola, snažila som sa jej čo najviac vyhýbať a viac sa venovať divadlu, ale využila som posledné oslobodenie a už sa prednášky zúčastňovať musím, inak by ma vyhodili zo školy." Celú prednášku mi Leo niečo mrmlal, no úprimne som ho moc nepočúvala. Ale jedna vec ma na ňom zaujala. Miluje muzikály a v budúcnosti by ich chcel režírovať. Takže aspoň niečo máme spoločné. Nakoniec som aj ja s Leom nadviazala komunikáciu a povedala mu pár vecí o sebe. Druhé zvonenie dnešného dňa, ktoré bolo pre mňa ako spasenie, ako zázrak. ,,Stretneme sa ešte niekedy ?" Zaskočilo ma, že sa to pýta po takej krátkej dobe, čo sa poznáme. Veď sme sa spoznali len túto prednášku. ,,Prídi na divadelný, býva každý utorok po 16:00 hodine." S Leom sme sa rozlúčili, prekvapene objali a ja som sa vybrala k dverám triedy, kde o pár minút mal končiť aj Oliver. No ako sa roztvorili obrovské dvere učebne, zostala som zaskočená...
