„Vstávajte, vstávajte!"
zobudila som sa na krik pani Barinovej. Je najhoršia! Každé ráno o siedmej h. behá okolo izieb a vrieska..
„Vstávaj, Alex!"
a zase. ( každé ráno sa zobudím posledná)
„Už som hore, dobré ráno pani Barinová"
odpovedala som aby ma zase nemusela ťahať z postele.
„Ahoj, Alex"
pozdravila sa mi Zoe. Zoe je moja najlepšia kamarátka má 14 rokov.
„Čau."
Zaškrípala som pomedzi moje predrôtované ústa .
Sadli sme si za stôl, a kuchárka nám na tácku dala chlieb a maslo. Nemôžem sa sťažovať veď keby ma sem tí opilci nedali už by som asi zomrela od hladu. Dojedli sme a išli do izieb upratovať .
Asi po 6 minútach zazvonil zvonček na dverách to znamená že buď niekto príde alebo si idú niekoho adoptovať .Všetci sme vedeli čo robiť : postaviť sa pred postele a keď prídu „rodičia" tak sa im musíme predstaviť .
Z ppza dverí sme počuli:
„Nie chceli by sme dievčatko, asi okolo 14 rokov.."
a ďalej sme už nepočuli.
Barinová otvorila dvere do našej izby.
„Dobrí deň som Lea a mám 12 rokov"
pozreli na ňu a išli za Zoe.. Vyzerali byť byť bohatý : „mama" mala perfektné blond vlasy bola vysoká na hlave mala položené slnečné okuliare. A „oco" ten mal hnedé krátke vlasy mal okuliare.
Teraz prišla na rad Zoe: „Dobrí, som Zoe mám 14 rokov" do prčic idem ja neviem čo mám povedať. Bola som v strese, tak som sa rozhodla opakovať po Zoe.
„Alex!"
okríkla ma Barinová. Lebo som sa zamýšľala nad tým čo poviem..
„ Hmm. Aha Dobrí volám sa Alex mám 13 rokov o pár dní 14 a.."
zastavila ma Barinka.
„Je len trochu viac urečnená."
Ten „oco"
sa pozrel na „mamu" a kývol akoby už sa rozhodli.
