Sedeli sme v aute ( na obrázku ;D )
Prišli sme do školy
„Marek, postaraj sa o Alex! A užite si! Pá" povedal otec mama len dodala : „ahojte"
Obidvaja sme povedali len „pá" a odišli sme do školy
Marek mi všetko ukázal (preto sme aj prišli skorej do školy ) prišla som pri svoju skrinku a Marek sa dal do vetšej skupinky so skupinou chalanov. Počula som už len
„ čo je to za babu?" ďalej som len počula ako „SLINTAJÚ!" bože bolo to hrozné ale zazvonilo.. uľavilo sa mi ponáhľala som sa do triedy A oni Šli za mnou skoro ma šiblo..
Už som bola v triede (keby že mi to tu Marek neukáže som du asi do noci.. fakt je to tu ako v labyrinte ) stála som pri učiteľke a tá ma predstavila. V skutočnosti sa mi v hlave miešali myšlienky : bože čo si o mne myslia tie baby pri okne alebo tie čo na mňa ukazujú preboha je to trápne tu stáť! Čo sa to vôbec pýtala?! BOŽE to je hrozne! Nie ja do dáko dám iba si sadnem a budem ticho! Prosím nech tu zapadnem.
Keď dorozprávala usmiala som sa a sadla si na miesto kde mi povedala . sedel tam chalan, mal tmavo hnedé vlasy úzke pery, hnedé oči a pozeral sa mi do malého výstrihu, bol pri tom nechutný. Učiteľka ( pravdu povediac fakt neviem ako sa volala pri tom mi to spomenula minimálne 5x. ) ukončila hodinu s radosťou určite už mala nervi z chalanov ktorí sa len smiali mám menšie podozrenie že na jej fakt „krásnej" sukni ktorú mala vytiahnutú až po prsia. Po hodine si ku mne asi všetci sadli čo som bola dosť prekvapená . Pýtali sa ma veci ako : : Akú máš obľúbenú herečku? Obľúbená farba? Do akej školi si chodila predtým? Aké máš „koníčky"?
a veľa ďalších ale keď sa jedna baba spýtala : A vy ste s Marekom rodina? Lebo som vás ráno videla spolu ..
V tej chvíli som nevedela čo mám povedať fakt ma to zarazilo. Ale v tedy mi do reči skočil Marek a povedal: „ Nie našli sú len jej rodičov kamaráti.. zomreli jej tak sme si ju zobrali." Fúha tak toto ma nasralo! Ako preč si vymýšľa?! Nechápem.. ale radšej som len prikývla a tvárila som sa „uplakane".. na to zazvonilo na vyučovanie toto bolo asi prvý krát čo som sa potešila zvoneniu na hodinu! Lebo by sa pýtali otázky ako: A kedy zomreli? A ako sa vlali? Kde robili? A na tieto otázky fakt neviem čo by som povedala.. Zrazu mi zavybroval mobil. Pozrela som a písal mi Marek :
Tak potom ti vsetko vysvetlim.
A ked sa ta budu pytat dake otazky tak len
povec ze o tom nechces rozpravat ;)
No super! Toto bude uzasne -.-
A ďalej neodpisoval. A takto som sa začlenila do skupinky kde (dá sa povedať) bola hlavou..
