- Bola čiernovláska s úsmevom hviezdy. No bola to Audrey Venisová (mená dávam ako debil ale fakt ma nič iné nenapadlo :"D ) Musela byť dosť obľúbená keďže sa pri nej točili všetci. A teraz sa ona točila pri mne! Všetci mi popadávali facebook, instagram, ask ,twitter, a veľa iných blbostí, o ktorých som pred tým nemala ani páru. :"D ale robila som sa že som sa zo všetkého odhlásila a idem si zakladať noví a tak som sa začlenila, bol to pocit.. ja ani neviem.. UŽASNÝ!!
OBED
Tohto som sa bála asi najviac. Bála som sa že to bude iné ako v triede že budem sama a tak. No ale musím to skúsiť. Táto škola bola dasť iná ako od ostatných. Stála som v rade pri Audrey a Lily. Lily bola pravdepodobne Audreyna „pravá ruka" bolo to nižšie dievča, prišla mi milá^.
Tak ok už som tu zobrala som si jedlo na tácku a išla si sadnúť za stôl. Idem...Idem..
„Alex poť sem" kývol na mňa chlapec v šiltovke sedel medzi veľkou kôpkou chlapcov. Chvílu som uvažovala ale zachránila ma Audrey : „ Poď radšej sem, nie za tými debilmi" povedala a usmiala sa tým jej úsmevom. Neváhala som a išla za ich stôl. Rozoberali tam veci ako napríklad: ako sa kto oblieka,
Čo si ide kúpiť,
A blbosti o ktorích som ja zase hovno vedela tak som iba prikyvovala a tvárila sa že rozumiem.
Až kým sa ma Audrey nespýtala: „ a čo keby že prídeme dnes k vám?" a toto ma zarazilo bolo mi blbé povedať nie ale keby že poviem áno.. čo keď mi to rodiia nedovolia?! A vyskočilo zo mňa : „jasné, ale kým myslíš mi?"
„ja lily a tie ostatné nemusia." Povedala s hlasom boha pri ktorom sa ostatné dievčatá zatvárili ako psi.. áno mne to prišlo ako psi. Ale potom sa usmiala a usmiali sa aj ony.
„dobre tak dnes o 16:00 u nás?"
„ok" zodvihla tácku a odišla.
Lily sa na mňa pozrela a hlavou ukazovala ako keby že mám ešte sedieť. Tak som zostala až pokým ostatné dievčatá od stola neodyšli a zostali sme len my.
„Musím ti niečo povedať o Audrey: je zlá keď niečo chce má to!, a keď v tebe cíti konkurenciu zhodí ťa na zem ako hrušku to si pamätaj!" povedala a dala ten face že „ja to myslím váždne"
„Ok ďakujem ale myslím že vo mne žiadnu vidieť nemusí" a žmurkla som ako v tých filmoch (bolo to super)
„A ešte ak sa chceš udržať musím mať plnú skriňu a dom ako hotel ale to ty máš tak sa neboj a zatiaľ" usmiala sa a odišla hneď za ňou aj ja. Zo školy som sa ponáhľala na ihrisko kde ma mal čakať Marek..
Už tam stál a čakal na mňa. „Ahoj" pozdravil sa mi akoby nič. A v tedy som si spomenula...
„ahoj, to čo malo byť? Ty sa za mňa hambýš alebo čo?! Nechápem.
