Keď som sa ráno zobudila na nič som si nespomínala. Viem len ,že som veľa pila, začala si s chalanom ktorí ani neviem ako sa volá.. a že som.. to je len výpadok nemohla som sa zajebavať s bratom.. toto by som neurobila ani keby že mám neviem koľko.. toho v sebe. Postavila som sa z postele ktorá bola rozhádzaná a neupravená.. jeden vankúš bol aj roztrhaný. Bála som sa ísť von a poobzerať sa po obývačke a celého dolného poschodia. Musí to tam byť ešte horšie ako to tu mám ja.. Neviem čo chce Marek povedať naozaj.. keď sa rodičia vrátia poobede..
Po chýli som i tak vyšla z izby a pozrela sa dole. Bolo to dokonale upratané všetko bolo presne tak ako keď rodičia odchádzali alebo aj lepšie.
Ale najviac ma prekvapil pohľad na Mareka v kuchyni ako si berie jablko.
Bolo dosť nezvyčajné že je Marek takto skoro hore a že si berie jablko. Ja si ani nespomínam kedy som jeho videla jesť jablko bolo to dosť zvláštne. V tej chvíli sa na mňa pozrel a s krikom cez celí dom
"Dobré ráno"
"Dobre" na mojom hlase som započula prekvapenie. Pravda je že som naozaj bola prekvapená. Keďže som si nič nepamätala a nechcela som sa ho pýtať čo sa stalo lebo on v poriadku nie je naozaj myslím že zavolám.. prestala som premýšľať o všetkom. Vo dverách stáli rodičia Marek ich hneď pozdravil ale ja som musela byť mimo.. keď som zišla dole objala ich a pozdravila zase sa mi všetko začalo vracať.
