Svet fantázie? Medzi riadkami.

Myšlienky vĺn oceána

Oceán vyzerá byť tak úchvatný, je rozprestretý po celom vodnom svete. Tichý, Atlantik, Indický, Severný a Južný ľadový oceán. Niekedy si hovorím kto im dal taký názov, niekto povie obyčajný názov. Ale úchvatný zároveň lebo niekto ich musel vymyslieť. Sú obklopené okolo všetkých kontinentov, viem že nikto nevie čo je na dne oceánov. Oceány ukrývajú veľa rôznych rýb, paryb a tak ďalej. Čo keď na dne oceána žijú dinosari ktorý sa raz objaví na povrchu. Možno nás raz oceány zatopia a budeme len modrá planéta, nebude žiadna pevnina žiadny sucho zemský tvori.

Často sedím na okraji oceána a nechám ho nech mňa hľadí po nohách. Plačem lebo sa bojím smrti pretože mám pre koho žiť, teda aspoň si to myslím. Cítim ako mňa oceán chápe a sdilí so mnou myšlienky, verím že každou vlnou na mňa hovorí. Ako by na každej vlne bol nápis, veta.

Čo keď zomriem a dostanem sa do nebeského oceána kde budem môcť plávať. A kto tam so mnou bude, alebo budem plout v časovom oceáne. Možno sa tam objaví moji blízki. Vzpomnel som si na svoju priateľku morskú pannu, bola taká milá a hodná. Snažila sa mňa pochopiť akú mám fantáziu. Mala dlhé blond vlasy a čierno-modré okuliare. Veľmi mi pripomína dievča zo školy tiež je pekná a veľmi milá. Jedna z mála ľudí ktorí mňa neodsudzuju.
Verím že by mi mohla pomôcť pochopiť ako myslí oceán, verím že každý oceán má myšlienky. Myslí a možno si medzi sebou hovorí čo si myslia o ľuďoch. Čo keď ich zranuje keď po nich pluju lode. Veď je to ako by ich rezali a oceán potom krváca. A plače veľmi plače. Ako by som bol súčasťou toho celého, každá rána na mojom zápästí je jedna loď, ktorá proplula.

Sedím pod hviezdami je jasná obloha a naraz cítim ako si vedľa mňa niekto sedol. Ruka sa mi obmotala okolo pása.
"Ahoj Pavle veľmi si mi chýbal. Ale verila som že si mňa ešte predstavíš." usmiala sa na mňa. Opetoval som jej ho.
"Už som sa na teba tešil veľmi si mi chýbala. Prepáč že nemáš plutvu ale chcel som sa s tebou prejsť."
"Vôbec mi to nevadí, veď ako skočím do oceána tak sa mi hneď objaví." mala pravdu veď toto nieje realita.
"Chcel som si s tebou hovoriť o myšlienkach ktoré má oceán. Má oceán svoje myšlienky?"
"Vieš ja nie som zrovna vhodná kto ti odpovie. Veď ty mňa učíš ako využívať fantáziu. Ale rada sa pri učím. Verím že mi dokážeš odpovedať."
"Pokúsim sa. Verím že oceán má svoje myšlienky, veď aj keď sa to zdá ako zvláštne verím že oceán je živá bytosť." trochu som sa zamyslel, pozriem sa na oceán a vidím nápis na každej vlne.
"Pozri sa na tamhle tu vlnu je v nej nápis "ľudia by mali viac používať lietadla, veľmi nás to zranuje. Oni nevidí ako nás to zranuje." na ďalšej vlne je treba toto "Ale jeden človek tu je a pozná sa podle rán na zápästí. Každá jeho rána je jedna loď."
"Veď ale to hovorí o tebe alebo sa mýlim."
"Bohužiaľ sa nemyslíš to som ja." ukážem jej obe zápästie na ktorých sú rany. Len sa na mňa sucitne pozrie. Hold život je ťažký aj pre oceán.

Viete ja som súčasťou oceána preto u neho rád sedím a plačem.
Možno vám to príde nepochopiteľné ale keď využijete fantáziu tak sa na to pozriete inými očami.