Svet fantázie? Medzi riadkami.

Napíš o niekom, kto ťa fascinuje a prečo.

Ťažká časť, je veľa ľudí ktorý má fascinujú. Sú to športovci, držitelia rekordov. Veľa ľudí by napísalo možno o svojom najobľúbenejším športovci {samozrejme nie všetci}, mám tiež plno obľúbených športovcov. Ale o tých písať nebudem, je tu niekto kto mňa fascinuje ešte viac.
Sú to moja mama a môj otec, najlepší ľudia na svete. Sú to ľudia ktorý mňa tu na tomto svete drží, vďaka nim som stále tu. Vždy keď mám chuť sa zabiť, urobím zárez ale pak si vybavím vo svojej hlave svojich rodičov. Viem ako veľmi ich sklamem, už keď sa dozvedeli že som sa sebapoškodzoval tak ich to veľmi mrzelo. Bolelo mňa to ale démoni v mojej hlave boli silnejší ako ja.

Aj keď som ich veľakrát sklamal, keď som klamal alebo som fajčil, nebo som vyviedol nejaký bordel. Vždy boli naštvaný aj sklamaný, bolelo mňa to a boli stále. Viem že ich trápim aj keď to na nich nie je vidno. Naštvali sa, kričali na mňa ale pozdeji už sme sa bavili normálne. Ale ty rany čo som spôsobil zostanú viem to, ani si to nedokážem predstaviť. Napísal som aj dva listy na rozlúčku, zatiaľ som ich nepotreboval, ale viem že čas kedy ich bude potreba sa blíži.

Boli ale aj radostné chvíle keď sme podnikali rôzne rodinné výlety. Vždy sme sa zabávali, bola s nimi sranda a rád sa s nimi zasmejem. Ale cítim že to nieje až taký úprimný smiech.
Som rád že mám milujúcich rodičov čo sa ľúbi a sú spolu šťastný, som rád že spolu zažívame aj kopec srandy. Pomáhali mi aj keď mňa trápila láska, toľkej srandy čo sme spolu zažili. Milujem svojich rodičov.

Hlavne vždy som si prial mať tak dlhý vzťah s niekym ako moji rodiča, sú spolu už 25 rokov. Aj keď samozrejme občas sa po hádajú, udobria sa ale a potom sa zasa správajú šťastné. Bez hádok to nejde ale vždy ich spolu vyrieši, lebo niekedy stačí jedna hádka a nastáva rozchod alebo rozvod. Potom ale vždy najviac trpí dieťa, ale ty rodiča to nevidí. Záleží im iba na sebe ale dnes sa nieje čomu čudovať.

Naviac oni pri me boli keď som urobil prvý krôčik, keď som povedal svoje prvé slovo, keď mi rástli prvé zúbky. A hlavne to nejhlavnejšie boli pri tom keď som sa dostal na tento svet, boli najšťastnejší rodiča na svete. Aj keď to sú každý rodiča keď sa im narodí dieťa.

Tak isto budú aj šťastný Pavel s Klaudii, už sa na svoje bábo veľmi teší. Ich láska je silná tak isto ako láska mojich rodičov.

Dnešná doba je krutá, zoznámite sa s dievčaťom alebo chalanom. Jeden deň sa ľúbiťe, príde hádka a už sa dokážete nenávidieť.

Chcel by som sa vám poďakovať, mama, otec veľa pre mňa znamenáťe. Mrzí ma ako vás trápim a ako som vás trápil, boli ste ty najlepší rodiča na svete, ktorých by si prialo každé dieťa. Mrzí mňa to že vám spôsobujem stresy. Píše sa mi to ťažko, boli to keď to píšem. Ale nie tak ako vás bolí to keď ste zistili, že sa váš synček sebapoškodzuje, muselo to byť pre vás sklamanie. Hambil som sa ale nevidel som a ani nevidím inú možnosť, nedokážem veriť ľuďom ani sám sebe. Prepáčte bol som zlý synak, mrzí ma to. Ale verte že vás veľmi ale veľmi ľúbim a nikdy nezabudnem na naše spoločné chvíle.