Well that's funny [SK] ft. Chloe

t h r e e

Keď sme kráčali do triedy, Louisovi sa ústa nezastavili a hoci sa Harry snažil trochu ma zahrnúť do debaty, veľmi mi to nešlo, keďže nielen že medzery, kedy sa Louis nadýchol, neboli dostatočne dlhé na moje koktanie, ale navyše som vôbec netušila, o čom rozprávajú, keďže išlo viac-menej o interné záležitosti a vtipy. Z Louisovho prehovoru som pochopila akurát tak to, že Freddie je terčom zábavy väčšiny študentov na škole tým, ako sa jednostaj tvári ako šerif a dokonca si nedávno vyrobil akýsi odznak, ktorý ho robil viac dôležitým. V jeho očiach. V očiach ostatných to z neho robilo akurát tak väčšie pako, ako povedal Louis.

"Nemali by sme sa mu smiať," ozval sa Harry po tom, ako sa Louis pustil do hurónskeho rehotu. "Nikto nie je dokonalý."

"Oh, jasné, zabudol som," prevrátil Louis očami a veľavýznamne sa na mňa pozrel. "Harry a jeho šľachetný zmysel pre humanitu." Ústami čosi naznačil, pozerajúc sa na mňa, ale ukazujúc pri tom na Harryho, čím ho akoby chcel zosmiešniť, ale bohužiaľ som z jeho otvárania úst nič nevyčítala, takže som netušila, čo presne hovorí. Zasmiala som sa však aj tak, aby som sa ušetrila trapasu.

Akonáhle sme vošli do triedy, zrak mi padol na skupinku ľudí pri zadnej lavici, ktorej centrom bol akýsi blondiak. Čosi nahlas rozprával a zdalo sa, že všetci okolo neho visia na každom jeho slove, lebo nik ani len nedýchal, zatiaľ čo blondiak rozhadzoval rukami a nahlas sa smial po každom treťom slove.

Pri zvuku jeho smiechu, keď sa záverom svojej historky hlasne rozchechtal, rovnako tak ako všetci okolo neho, som si neodpustila úsmev a to som pritom ani nevedela, o čom sa bavili. Bolo to príliš nákazlivé. Hneď nato som si všimla, že aj Harrymu vedľa mňa trhalo kútikmi úst, zatiaľ čo Louis sa už medzitým znudene presunul k jednej z voľných lavíc, pričom ledabolo odhodil svoj batoh k nohám školskej lavice, a keď sa posadil, ležérne si hodil nohy na lavicu, zatiaľ čo s neprítomným úsmevom hľadel do obrazovky svojho telefónu.

"To je Niall," poznamenal Harry, keď si všimol môj pohľad, ktorý som mala znovu uprený na toho malého blonďáka, "toho si obľúbiš," uistil ma.

Dalo sa tomu veriť, pretože sa zdalo, že už tak si niečím dokázal získať úplne každého v tejto triede, niečo z neho vyžarovalo. Ukázalo sa, že na tejto škole pôsobil ako idiot zatiaľ len môj nevlastný brat a profesor Harrington, pretože sa zdalo, že všetci ostatní, ktorých som zatiaľ stretla, ku mne boli celkom priateľskí (až na Freddieho samozrejme, ale ten sa so svojou neobvyklou podivínskou povahou radil do celkom iného rebríčku).

Keď trochu upokojil svoj smiech a prestal sa otriasať zo strany na stranu, všimol si Harryho pri dverách, načo mu nadšene zamával na pozdrav a vo svetle, čo na neho dopadalo cez žalúzie okien, sa v úsmeve zaleskol jeho rovný biely chrup. Keď sa znovu otočil ku skupinke poslucháčov, vyzeralo to, akoby sa im ospravedlnil, načo zoskočil z lavice a zamieril priamo k nám. Harry ma medzitým naviedol k prostrednej rade, pričom môj zošit, ktorý po celú tú dobu držal v rukách, položil na tretiu lavicu spredu, zatiaľ čo svoju tašku hodil na tú hneď za ňou, čím mi dal neurčito najavo, že chce, aby sme sedeli za sebou. Nepotrestovala som, predsa len, Harry bol zatiaľ jediný človek v celej škole, ktorý sa ma ujal a teda som bola odhodlaná držať sa ho ako kliešť, až pokým mu nezačnem liezť na nervy. Čo určite, skôr či neskôr, príde. No ten čas dovtedy musím využiť naplno.

Sadla som si teda, tašku si položila na kolená a otvorila ju, aby som si mohla vytiahnuť veci potrebné na ďalšiu hodinu, keď som v zornom poli zbadala žiarivo biele tenisky, ako zastali priamo predo mnou, tak som dvihla zrak, aby som zistila, komu botasky patria - a prekvapilo ma, keď sa môj pohľad stretol s Niallovým, pretože som nečakala, že keď zamieril k nám, tak vlastne mieril ku mne a nie k Harrymu.