Keďže som tak celkom nevedela, kadiaľ sa ku školskej sestre dostať, a Harry s hlavou zaklonenou a poznamenaný šokom z tvrdej rany od môjho brata, mi veľmi nepomohol, keďže bol indisponovaný a nemohol ma navigovať sám, trvala nám cesta asi tak trikrát dlhšie. Podarilo sa mi nájsť cestu až keď mi jedna zo študentiek, ktorú som zo zúfalosti zastavila a oslovila, poriadne nevysvetlila cestu.
"-yslí- žhe s te-ou -y člobek skôr vyk-váca-, -ež -y sa -u do-ta-o po-oci," zamumlal Harry. Začínal byť celkom bledý v tvári, čo som samozrejme prikladala k faktu, že mu z nosa prúdili dva pramienky krvi, ktoré sa snažil zastaviť vreckovkou pritisnutou k nosným dierkam. Zdalo sa mi, že každú chvíľu omdlie, ale možno som to bola len ja, komu sa trochu podlamovali kolená a zatmelo pred očami a tak blúznil, pretože pohľad na krv mi nerobil dobre. Každopádne som sa snažila vydržať aspoň do doby, než Harryho predám do rúk sestry, lebo by som si asi neodpustila, že by som bola tým dôvodom, kvôli ktorému Harry Styles vykrvácal.
"Myslím, že už tam budeme," uistila som ho, keď sme zatáčali do chodby, kde by sa dvere s nápisom OŠETROVŇA mali nachádzať.
"Užh vidí- svet-o," dostal zo seba Harry, načo to vyzeralo, že sa každú chvíľu skáca k zemi, ale keď som sa k nemu s ľaknutím otočila a snažila sa ho pridržať, aby so sebou netresol o studenú zem, na tvári vykúzlil pobavený úsmev a z úst mu uniklo niečo ako uchechtnutie, tlmené zmuchlanou vreckovkou, ktorú si stále držal pod nosom.
"To nie je vtipné, Harry, a ak ti to vtipné príde, dám ti do nosa ešte raz," vyhrážala som sa mu, naštvaná, že som mu na ten hlúpy žart skočila.
Harryho to pravdepodobne zastrašilo, lebo stíchol, alebo ho možno len prestalo baviť rozprávať, keď mu pri tom do úst zakaždým vtiekla krv, každopádne si zo mňa prestal strieľať a ďalej sa snažil kráčať normálne. Vďakabohu som zbadala tie vytúžené dvere po ľavej strane chodby a ešte pridala do kroku, aby sme tam boli čím skôr, lebo som sa obávala, že pohľad na jeho kedysi-bielu-teraz-už-červenú vreckovku si zo mňa vezme to najlepšie. V preklade, že nakoniec bude Harry na ošetrovňu ťahať moje bezvládne telo.
Zaklopala som na biele dvere a čakala na nejakú odozvu. Zvnútra som nepočula vôbec nič, takže buď sestra ešte nebola v škole, alebo tie dvere boli natoľko hrubé, že neprepúšťali zvuky. Bola som odhodlaná vzdať to a dať Harrymu prvú pomoc vlastnoručne, keď sa dvere prudko otvorili a v nich sa zjavil vysoký muž v bielom, čo bol veľký kontrast k jeho tmavej pleti. Okamžite moju pozornosť upútali jeho svetlo modré oči, práve teraz zoširoka otvorené, plné ružové pery a ostro vyrezané rysy v tvári, pokryté niekoľkodňovým tmavým strniskom. Jeho široké ramená zakrávala hrubá látka ošetrovateľského plášťa, ale keď som pohľad presunula k jeho ramenám, viditeľne sa mu pri tom, ako v prstoch zvieral okraj dverí, napli svaly na rukách, div sa mu ten plášť na mieste neroztrhol. Rozhodne to bol jeden z tých mužov, ktorí by sa hodili do reklamy na spodné prádlo, aby ich všetci mohli okukovať na billboardoch. Niekoho takého by ste určite nečakali v školskej ošetrovni.
Chcela som sa spýtať, či je tu sestrička, no on si ma len krátko premeral, vzápätí presunul pohľad k Harrymu, ktorý naňho hľadel spod napoly zatvorených viečok a s prihlúplym úsmevom na tvári, čo určite nemohlo byť dobré znamenie. Chlapík ihneď poodstúpil od dverí, aby sme mohli prejsť, pričom si neodpustil zhrozené: "Preboha, čo sa mu stalo?"
Bokom som vošla dnu, za mnou omráčený Harry, ktorý mal ruku prehodené cez moje plece a chlap v bielom tesne za nami, pričom nás hnal cez priečnu chodbu, na ktorej bolo niekoľko skríň a skriniek so všakovakými liekmi, ampulkami a inými pomôckami, až do miestnosti za ňou, kde sa nachádzalo biele lôžko, ostro žiariace svetlo nad ním a pár ďalších skriniek.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Well that's funny [SK] ft. Chloe
ФанфикTrixie nechce nič viac, len prežiť aspoň jeden deň bez trapasov. A možno keby všetci naokolo neboli takí tajnostkári. No napokon, všetci máme svoje tajomstvá, nie? Poviedka okrem iného aj o tom, ako nepoznáme ľudí, ktorých poznáme. * V tej chvíli so...