Well that's funny [SK] ft. Chloe

n i n e

Vďakabohu, tú desaťminútovú prestávku som prežila bez úhony. Rovnako aj hodinu angličtiny potom, profesor ani nemal žiadne reči ohľadom mojej priepustky, len sa mi poďakoval a viac mi nevenoval pozornosť. Tak sa mi to páči. Nemôžu všetci profesori byť takíto? Že ma celú hodinu budú ignorovať, pokiaľ nebude absolútne nevyhnuté, aby so mnou nadviazali rozhovor? Jediné vyrušenie nastalo, keď sa triedou ozvalo zapraskanie rozhlasu a následne miestnosť naplnil hlboký hlas riaditeľa, ktorého som mala možnosť krátko stretnúť včera: "Poprosím, aby sa Zayn Malik okamžite dostavil do riaditeľne."

Nemohla som uveriť vlastným ušiam. Že by na svete naozaj existovala spravodlivosť a Zayn neunikne trestu? Nemohla som si pomôcť, už len pri tej myšlienke ma zaplavil slabý pocit radosti.

Okrem toho však hodina prebiehala nerušene, navyše som tam ani nemala Harryho, ktorý by ma ohadzoval svojimi lístočkami, takže som sa snažila dávať pozor a písať si poznámky.

"Počul som, že Harryho napadol nejaký gang a teraz bude na vozíčku, čo je na tom pravdy?" ozval sa vedľa mňa zvedavý hlas cez prestávku, a keď som k nemu otočila hlavu, uvidela som Louisa s nadvihnutým obočím, ako na mňa spýtavo hľadí, zatiaľ čo čaká na odpoveď. Ktovie, kedy prišiel do školy. Nevedela som, aký má rozvrh, no bola som si istá, že na hodine angličtiny so mnou nebol.

"Vlastne mi je jedno aká je pravda, aj tak budem veriť tejto verzii," dodal hneď nato, bez toho, aby mi dal aspoň chvíľku na nejakú odpoveď. "Myslíš, že by ma vzali do toho ich gangu?" spýtal sa sekundu na to a súdiac podľa jeho výrazu seriózne čakal, že mu na to odpoviem.

Úprimne som na takéto otázky nebola vôbec pripravená a o to viac mi v tej chvíli Harry chýbal. Ten by mi určite pomohol zo seba dostať tú pravú odpoveď, pravdepodobne by proste odpovedal za mňa.

"Ty chceš mlátiť ľudí?" podivila som sa prekvapene. Louis mohol byť akýkoľvek, ale ako člen nejakého gangu nevyzeral a už vôbec sa tak nechoval, keďže bol skôr ten typ chlapca, čo vymýšľa blbosti a rozpráva vám vtipy na počkanie, to už mi aj dokonca stihol predviesť včera. Niečo takéto by som skôr tipla na Zayna alebo Liama, na tých by táto imidž sedela oveľa viac.

"No, vyložene po tom netúžim, ale bolo by fajn hovoriť, že som v gangu, nemyslíš?" vysvetlil mi a ledabolo pokrčil plecami. Na túto poznámku som už nereagovala, v tejto chvíli som si začínala myslieť, že Louisovi pravdepodobne už nikdy neporozumiem, takže na čo sa o to vôbec snažiť.

"No," začala som neisto, "možno vypíšu potom nejaký konkurz na nových členov," hlesla som. Už len to, že sme sa tu bavili o neexistujúcom školskom gangu bolo absurdné. Louis len pokrčil ramenami a bez toho, aby povedal ďalšie slovo, otočil sa na päte a zamieril preč. Silou vôle som sa snažila prestať myslieť na Harryho, ale ľudia ako bol práve Louis, dokázali zničiť moju sebakontrolu. Harry mi chýbal po krátkom rozhovore s Louisom viac, než predtým. Takto to ďalej nešlo. Musela som si čo najrýchlejšie nájsť niekoho, kto by mi robil spoločnosť, poprípade mi bránil urobiť nejakú hlúposť, či spôsobiť malér.

Rozhliadla som sa po chodbe, načo sa v mojom zornom poli objavila len jedna postava, ktorú som za ten deň mojej prítomnosti na škole, mala možnosť trochu spoznať. Freddie. Ten by mi predsa mohol pomôcť, naviac sa zdalo, že nemá príliš priaznivcov, ktorí by ho brali vážne (a úprimne, ani ja som nebola jedným z nich, pretože to bol Freddie), ale bolo mi ľúto, keď som ho videla postávať osamelého uprostred chodby, preto som zamierila priamo k nemu. Rozhodla som sa ho osloviť aj pod rizikom, že ma okamžite pošle späť do triedy, keďže podľa mojich hodiniek malo zvoniť asi za minútu a pol.

"Ahoj, Freddie," oslovila som ho, snažiac sa o čo najpriateľskejší tón.

"Fred," opravil ma automaticky, pričom som si v duchu poznamenala, aby som mu konečne prestala hovoriť Freddie, ak po ňom chcem, aby mi robil spoločnosť.