Well that's funny [SK] ft. Chloe

f i v e

Keď Liam, s ktorým som pochopila (keď to Harry asi stopäťdesiatkrát zmienil), že si rozhodne nie je radno zahrávať, odišiel, zobrala som sa a šla dobrovoľne napustiť do kýbla novú vodu, aby sme mohli pokračovať v práci. Tentokrát sa mi podarilo prekonať tú cestu bez ďalšej nehody, za čo som bola neskutočne vďačná, pretože už tak som napáchala viac škody v jeden deň, než sa komukoľvek podarilo tu na škole za celý rok.

Nielen že nás incident s Liamom dosť zdržal v tom prihlúplom umývaní pohárov, ktoré sme mali stihnúť za úbohú hodinu, ale tiež sme prišli o dve ruky, takže jeden z nás musel zastať prácu za Liama, a keďže som za celú tú pohromu niesla zodpovednosť ja, musela som pracovať za dvoch.

Celú tú dobu Harry tolerantne zostával ohľadom mojej nešikovnosti potichu, po väčšinu času ma nechal topiť sa len v mojich splašených myšlienkach, za čo som mu bola aj vďačná, pretože som sa necítila na udržiavanie akejkoľvek priateľskej konverzácie. Znervózňovali ma len jeho nenápadné pohľady, ktorými pravdepodobne len kontroloval, či sa nechystám urobiť nejakú ďalšiu hlúposť.

Prehovoril, až keď sme sa s kľúčom v rukách a prázdnym kýblom chystali vyzdvihnúť Liama pri Glennovi, čo bola podľa všetkého len akási socha jedného zo zakladateľov tejto školy na druhom poschodí, kde vybraní študenti trávili prestávky, keď sa chceli dostať mimo radar učiteľov (a tiež Freddieho), pretože tí nevedeli (ani Freddie podľa všetkého nie), že je to miesto, kde sa študenti sstretávajú a robia bohvie čo.

"Máš pri sebe nejakú zbraň? Ostrúhané ceruzky vo vreckách, zväzok kľúčov, Chrabromilov meč v klobúku, plyšového medvedíka?" spýtal sa ma potichu, keď sme bok po boku mierili na druhé poschodie, div že sme do seba pri každom kroku nenarážali ramenami. Po jeho otázkach som sa po ňom nechápavo ohliadla, pretože mi v tú chvíľu nedošlo, prečo sa ma pýta niečo tak absurdné.

"Chcem sa len uistiť, že už sa dnes nestane žiadna nehoda," vysvetlil mi so slabým úsmevom na perách. Dobrá práca, Trixie. Som tu sotva pár hodín a už som si stačila vybudovať tak sľubnú povesť naprostej nešiky, čo nemôže vlastniť ani plyšovú hračku bez toho, aby sa potom ostatní neobávali, že ich nejakým úplným nedorozumením zadusím medvedíkovou hlavou, alebo kto vlastne vie, čoho by som s ňou bola schopná, keby som ju teraz držala v ruke.

"Neboj sa, budem si dávať pozor," prevrátila som očami otrávene, aj keď hlboko vnútri som vedela, že nemám právo cítiť sa dotknutá, pretože Harry to so svojimi otázkami trafil do čierneho.

"Dobre, lebo som už týždeň nerobil sedľahy a ak by si Liama rozzúrila ešte viac, obávam sa, že by som nebol schopný zabrániť mu ublížiť ti." Nevedela som, čo si o jeho poznámke myslieť, keďže ju vravel napoly pobavene a napoly vážne. Neznámy, teda Liam, síce nebol zrovna príjemný, ale kto by bol, keby ste ho od hlavy po päty oliali kýblom špinavej vody? Nevedela som si predstaviť, že by bol schopný naozaj mi ublížiť. No na druhej strane, ja som ho nepoznala tak, ako Harry.

Chcela som sa na to spýtať, no to sme akurát zahli za roh a ja som pár metrov pred sebou zbadala bronzovú sochu akéhosi chlapa s bradou, o ktorej podstavec sa opieral Liam v stále špinavom tričku, ktoré sa mu ešte stále priliepalo na telo. V rukách držal mobil a podľa jeho sústredeného výrazu a zvukov, ktoré z prístroja vychádzali, som tipovala, že sa hrá nejakú hru.

"To vám trvalo," ozval sa, keď dvihol pohľad od telefónu a všimol si, že sa k nemu blížime.

"To hej, kto by to bol povedal, že nám druhnutie zaprasených pohárov zaberie len v dvojici toľko času," zvolal Harry podivným hlasom, v tej chvíli som nedokázala tak celkom určiť, či je z Liama len nervózny, alebo sa ho bojí, či takto znie, keď sa snaží byť sarkastický. Nakoniec to tiež mohlo byť všetko dohromady. Krátko som po ňom strelila pohľadom, aby som skontrolovala aj jeho výraz. Zdalo sa, že nechýbalo veľa a Harry by začal panikáriť, pretože mu zrejme kúsavá poznámka vyletela z úst úplným nedopatrením a keby mohol, vrátil by to všetko späť a radšej mlčal.