Weapon

Nine.

Brooklyn Carter

,,Ako sa voláš, maličká?" sedela som na zemi v tmavej izbe so zviazanými rukami a slzy mi pomaly stekali po lícach. Oproti mne sedel Samuel Percins so zbraňou v ruke a pýtal sa ma otázku na ktorú som odpovedala už veľa krát.

,,Brooke." šepla som.

,,Ja som Samuel." povedal a postavil sa zo stoličky, ktorá bola jediným nábytkom v tejto izbe. Viem, sakra! ,,Vieš prečo si tu, Brooke?" ladným krokom prešiel ku mne a pritlačil mi zbraň ku pravému spánku. Smrkla som a zakývala s hlavou na znak nie. ,,Odpovedz mi!" vykríkol a zbraň mi pritlačil ešte viac k spánku.

,,Nie."smrkla som a s rukou, ktorú som mala priviazanú aj s tou druhou pri sebe lanom som trhla. Lano sa mi zarývalo do zápästí ale stále som sa z neho snažila vymaniť.

,,To je dobre." zbraň odtiahol a odišiel na druhú stranu izby. Vytiahol telefón z kapsy na jeho čiernych džínsoch a priložil si ho k uchu. ,,Čakám. Čakám na vás." povedal jednoducho a zložil ešte  pred tým, ako prišiel ku mne a strelil mi facku z ktorej som upadla do bezvedomia.

Justin Bieber

Po tom, ako nám Percins volal, že jeho- alebo skôr naša- misia sa uskutoční dnes, konkrétne teraz, som nervózny ako ešte asi nikdy.

Sedeli sme v otcovom aute a netrpezlivo čakali na Alexa. Ako stále, nevedel nájsť svoju zbraň. Ja som poklepával s prstami po svojich stehnách a v hlave si premietal náš plán.

"Prepáčte, ale ja vážne neviem, kam som ju dal." Alex otvoril dvere na aute a zadýchane vydýchol. Otec pretočil očami a hodil mu na stehná svoju. Vedel som, že má ešte jednu, pretože má stále pri sebe dve. Alex len zamrmlal tiché vďaka a auto sa pohlo.

~*~

"Len vás prosím, neposerte to." zašepkal otec a pomaly otvoril obrovské kovové dvere. Zbraň som natiahol pred seba a pozorne pozoroval okolie. Podľa Samuelovho plánu máme nájsť červené dvere. Prečo červené? Vážne netuším.

"Tu sú. Justin!" zašepkal Alex a ja som sa zvedavo otočil. Poriadne som stisol zbraň v ruke a váhavými krokmi sa blížil k dverám. Ruku som položil na striebornú kľučku a pomaly dvere otváral. Znie to napínavo, ale vážne sme museli byť veľmi opatrní. Dvere som otvoril a nakukol do vnútra. Alex s otcom vošli dnu až po mne. Pohľad sa mi zastavil na dievčati, ktoré bolo otočené čelom  k stene, takže som jej  nemal možnosť nakuknúť do tváre. Spozorovala,  že nie je v miestnosti sama a tak sa s vystrašenými očami otočila. Zbrane sme pohotovo namierili na ňu, ale keď som uvidel jej tvár, tak som ju okamžite zložil.

"Brooklyn." vydýchol som. Jej veľké sivé oči smerovali na mňa a zľakla sa, keď uvidela, ako držím v ruke zbraň.

"Vy sa poznáte? No to je v zadku." prehodil Alex a aj s otcom zložili zbrane.

Tak toto nebolo v pláne.

"Výborné, skvelé, priam bravúrne" odrazu vošiel do miestnosti Samuel Percins s potleskom a úsmevom na tvári. Samozrejme, jeho gorily stáli hneď za ním. Pretočil som očami. "Justin, ako znel náš plán?" odrazu sa otočil na mňa a jeho úsmev stále nemizol.

"Nájdite červené dvere a dievča za nimi," spravil som prestávku na nadýchnutie ale Samuel mi skočil do reči: "Bingo, tak to by sme mali!" zase tleskol rukami. "Pokračuj." vyzval ma.

"Justin?" tichým hláskom sa ozvala Brooklyn a ja som na ňu očkom pozrel. Nechcel som dať najavo, že ma trochu rozhodilo to, že práve ju si Samuel vybral. Nikdy by ma nenapadlo, že musím osobu, ktorú poznám vystaviť takému nebezpečenstvu. Aj keď som vedel, že sa to raz stane. To, že to bola ona, mi až tak veľmi nevadilo.

"Sklapni, suka." zasyčal Samuel a s Brooklyn trhlo. Asi nie je zvyknutá na takéto oslovenia a urážky. Aj keď som jej vtedy v nemocnici nehovoril veľmi pekne ale zase, sú to už týždne, kedy sme sa naposledy videli. "Pokračuj!" Samuel zvýšil hlas a aj mne už navierali žily na rukách a krku.

Nadýchol som sa. "Nesmie vám utiecť a ja vás nesmiem chytiť. To dievča musíte previesť do južnej časti Portlandu, kde-" citoval som jeho plán presne tak, ako nám to povedal. Ale zase mi skočil do reči.

"Dobre, dobre. Chápeme. Ale plán sa trocha zmenil. Zabite ju."