Weapon

Five.

Ležala som na posteli v izbe a pozerala na malé dierky v mojej stene nado mnou. Ruku som už v sadre nemala, dali mi ju dole po týždni od odchodu z nemocnice. Dnes je sobota a ja sa nudím.

Zavrela som oči a relaxovala. Po izbe sa rozkričal môj telefón a ja som ho s nechuťou zdvihla. Oči som mala stále zatvorené, tak som nevidela kto volá. Mobil som si dala k uchu a počúvala narušiteľa môjho relaxu.

,,Brooke!" zapišťala Evelyn. Spoznala som ju podľa jej vysoko naladeného hlasu.

,,Mm." zamrmlala som a priala si aby nič odo mňa nechcela.

,,Spíš? Dobre, to je jedno. Potrebujem aby si išla so mnou do mesta na nákupy. Ja nemám nič na seba!" zvrieskla. Dievčatá. No, aj ja som dievča ale neidem do obchodu keď mám úplne plnú skriňu, ako napríklad Evelyn.

,,Evelyn, preboha! Máš oblečenia na rozdávanie." posadila som sa na posteľ. Nechcelo sa mi ísť do mesta, ale čo nespravím pre moju najlepšiu kamarátku.

,,Takže ideme?" ozvala sa do telefónu a následne sa zasmiala.

,,Mám na výber?" zo skrine som si vybrala oblečenie a obliekla sa. Stavím sa, že Evelyn už niekde stepuje pred naším domom.

,,Nie. Čakám ťa pod tvojím oknom."

,,To poznám. Máš výhľad na Mike-a? Už idem!" zasmiala som sa a živo si vedela predstaviť, ako Ev slintá nad mojím nechutným bratom. Obula som si ešte topánky a vyrazila von z izby.

,,Sklapni." posledné slovo, čo som počula a zrušila hovor.

Vošla som do Mike-ovej izby a pozrela na neho. Stál pred zrkadlom a dával si na vlasy tonu gélu.

,,Mike, idem von s Evelyn." povedala som mu a prešla k oknu, pod ktorým bola Evelyn a zrak mala upretý na Mike-ovy. Vyplazila som na ňu jazyk a zatiahla žalúzie. 

,,Čau." povedal mi a ja som už zatvárala dvere od jeho izby.

Vyletela som z predného vchodu a zarazila sa, keď som uvidela Ev s nasraným výrazom.

,,Čo si to spravila?" zakričala ale potom sme sa obe zasmiali. ,,Už nikdy nezaťahuj tie sprosté závesy keď mám úžasný výhľad na tvojho sexy brata." dokončila.

,,Chceš povedať, na odporné prasa." opravila som ju.

~*~

Už dve hodiny chodíme po nákupnom centre a Evelyn si stále nič nakúpila. Prvé šaty čo videla na ňu boli veľké. Na druhých bol malý výstrih a tretie teraz skúša. To dievča ma raz zabije.

,,Tak, ako sa ti páčia?"  Evelyn vyšla spoza závesu. Mala na sebe červené šaty po kolená s extra výstrihom. Konečne šaty s jej štýlom.

,,Sú skvelé. Berieme." vyhlásila som a išli sme zaplatiť.

Takže, za dve hodiny sme kúpili jedny šaty. Tak to by nikto nečakal.

S Evelyn sme vošli do najbližšej kaviarne. Bola som unavená, tak som navrhla aby sme si dali aspoň kávu.

,,Tu je vaša káva. Ešte niečo prinesiem?" na pohľad milá čašníčka nám priniesla naše objednané nápoje.

,,Zatiaľ nie. Ďakujeme." ozvala sa Ev a žena odpochodovala naspäť za pult.

,,Tak, ako bolo v nemocnici?" Evelyn sa pozrela na mňa a lyžicou miešala svoju kávu.

,,Ako by malo byť v nemocnici? Určite tam boli párty každú noc." zasmiala som sa.

,,Pravda. Blbá otázka." zase sme sa zasmiali. ,,Idem na záchod. Minútku." oznámila Ev a už vstávala od stola.

Zamiešala som kávu a následne som sa napila. Oproti mne bola prázdna stolička, na ktorej by mala teraz sedieť Evelyn. Zaujato som sledovala biele operadlo, keď mi vo výhľade zabránila čierna kožená bunda.

,,Ahoj Brooklyn. Dlho som ťa nevidel." ó, môj Bože.