SISTER Of The MAFIA

1⃣❤️

,,Zem volá Byung"striasla som sa a pozrela na svoju spolubývajúcu. Volala sa Naya.

,,O čom som rozprávala?"mykla som plecami.

,,Prepáč, Naya zamyslela som sa"previnilo som jej povedala na čo pozdvihla obočie.

,,Kašli na to, poď sa navečeriať"prikývla som a pozrela sa na displej mobilu. Ako vždy, žiadne zmeškané hovory. Ďakujem Hobi za tvoju starostlivosť a záujem o tvoju sestričku.

Takže, aby sme si to zhrnuli bývam v Amerike na internáte. Moje rodné mesto je Seoul v Korei. Mám súrodenca, ktorý sa volá Jung Hoseok. Rodičoch nemáme. Zabili ich. Mám 20 rokov, a rozhodla som sa odsťahovať. Nayoung o tom ešte nevie. Sťahujem sa už zajtra. Nemám veľa kamarátov, pretože ľudí veľmi nemusím. Iba dve ktorým verím. A to je Nayoung z Ameriky a Jae zo Seoulu. Nikomu sa nezdôverujem a keď je výnimka, tak iba Hoseokovi, čo sa už často nedeje, pretože nemáme kontakt.

,,Byung!"skríkla Nayoung.

,,Č-čo?"zakoktala som sa. Opäť som ju nepočúvala.

,,Zas ma nepočúvaš !"povedala mierne naštvaná Naya.

,,Prepáč."povzdychla som si. Musím jej to už povedať...

,,Čo to je s tebou ? Poslednú dobu sa správaš divne"povedala. A keby si len vedela prečo...

,,No...ja ti musím niečo povedať. Je to pre mňa ťažké, ale proste...sťahujem sa späť do Kórei"smutne som povedala. Akoby zamrzla. Nič nevravela, len sa na mňa pozerala. Nakoniec sa však ozvala.

,,A vrátiš sa ešte ? Alebo sa už neuvidíme ?"preboha len to nie.

,,Do Ameriky sa už bohužiaľ nevrátim, ale sľubujem, že sa ešte uvidíme"povedala som. Smutne prikývla. Potom sa postavila a objala ma.

,,Budeš mi chýbať."potichu povedala.

,,Veď aj ty mne, Naya. Ďakujem, že si tu pre mňa bola"do očí sa mi tlačili slzy. Nedokážem zniesť to, že už nebudem každý deň počuť jej vtipný smiech. Nebude ma už každé ráno budiť vyliatím zimnej vody na moju tvár. Proste...nebudem ju každý deň vidieť. A to je na tom to najťažšie. Veľmi mi na nej záleží....

Ráno

Dnes ráno som musela veľmi skoro vstávať, aby som všetko stihla. No teraz som už v lietadle na ceste do Kórei. Bol to pre mňa začiatok niečoho nového.

Povzdychla som si. Svoju pozornosť som venovala výhľadu z okna. Večer sme s Nayoung spomínali na šialené chvíľky a spolu sme sa smiali. Ešte pred spaním som si písala s Jae a dohodla sa, že ma bude čakať. Som zvedavá, či ma spozná, alebo ja ju.

Cítila som sa divne. Čo potom ? Čo budem robiť, keď prídem domov. Kde prespím ? Domov po rodičoch nemám. Hoseok neviem, kde býva, a taktiež ho nechcem obťažovať... čo kebyže som požiadala Jaeu. Je to trápne, ale urobím to.

Zapla som si hudbu a pozerala sa z okna. Premýšľala som. Čo ak ma tam neprijmú ?

Po niekoľkých hodinách

Vystúpila som z lietadla a ostala v údivu. Všetko tu bolo inak. A to som ešte len na letisku.

,,Jung BeomByung!"Otočila som sa. Hneď na to, skočila na mňa moja "milá" kamarátka SooJae. Bože, ako mi chýbala.

,,Jaea, ty koza, zlez zo mňa"povedala som so smiechom. Zliezla a usmiala sa na mňa.

,,Chýbala si mi" objala ma. Tak dlho som nebola v jej objatí.