Keď vošli do vstupnej haly na prízemí, tak z toalety akurát vychádzal Danny, keď si ma všimol rovno ku mne smeroval.
„Milá Rachel, som taký rád, že ťa tu vidím. Dúfam, že spolu budeme tancovať."
Keď si všimol vražedný pohľad Zacka. Tak len doplnil.
„Tak sa potom vidíme, Rachel." Naposledy sa zadíval do jej očí a odišiel. Vyšli na prvé poschodie do sály, bolo tam už plno ľudí, ktorí sa zabávali.
„Budete niečo piť slečna Gardnerová?" Opýtal sa formálne, vzhľadom na to, že boli na verejnom území.
„Áno pán profesor, chcela by som vyskúšať punč, ešte som to nepila a vyzerá celkom chutne."
„Áno je chutný, tak poďme." Podal jej punč a potom nalial sebe. Nedohadovali sa na Beániách, taxíkom prišli ako dve samostatné jednotky a predsa po vystúpení z taxíka išli spolu do šatne, išli spolu do sály a teraz pijú spolu punč. Je to veľmi milé. Pomyslela si Rachel.
Po pár drinkoch a príjemnom rozhovore k nim pristúpil Danny.
„Tak ako Rachel, môžem ťa požiadať o tanec?" A dal Zackovi veľmi zlý úsmev.
„Nie, to určite nemôžeš." Odsekol Zack. Rachel si pomyslela tak teda dobre..
„A ty si čo jej hovorca? Však netancuje, prečo by som ju nemohol zobrať tancovať."
„Ale tancuje."
„A s kým akože?"
„So mnou."
„Ty odkedy tancuješ?"
„Od teraz, poď Ray." Chytil ju za ruku a vytiahol na parket.
„Ray?" Danny sa zastavil. „Tak strašne povedomé.."
Zobral ju na parket a začali tancovať. Bola tak strašne blízko, na jeho hrudi. Na tej krásnej hrudi, ktorú naposledy videla len v obväzoch. Nikto z nich nevedel tancovať, ale akosi to išlo samé. Ľudia v okolí aj ostatní profesori sa na nich dívali ako na nonsens. Nie je možné, aby profesor Foster s niekým tancoval o to viac..
„Si teraz v pohode medzi toľkými ľuďmi?"
„Vieš Ray, mám strašné nutkanie všetkých tých ľudí zabiť, až na teba..,"
„Prečo okrem mňa? Aj v tej uličke si niečo podobné naznačil."
„Pretože voči tebe také pocity neprechovávam.. A z toho dôvodu sa o teba veľmi bojím."
„Bojíte sa o mňa?"
„Veľmi."
„A voči mne teda aké pocity prechovávate?" Zack sa jej pozrel priamo do očí a chvíľu sa do nich díval. Zase sa na chvíľu odvrátil a pozrel sa naspäť.
„Je to tak, ako keby som ťa strašne dlho poznal, si od prvej chvíle pre mňa niekto na kom mi veľmi záleží, len som nevedel ako by som ti to mal povedať. Nikdy som nič také necítil. Mám strašnú potrebu ťa chrániť. A z toho dôvodu boli aj tie zmenené nálady, bál som sa kebyže ťa pustím bližšie tak ti veľmi ublížim. Strata zamestnania by bola to najmenej, než to, aby som ti zničil život, keďže je to to jediné čo robiť viem. Áno, znepríjemňovať a ničiť životy iným. Nie len že vyzerám ako monštrum, ja ním naozaj som."
„Zack?"
„Ale musím ti to povedať Ray, myslím, že sa to už viacej odďaľovať nedá. Milujem ťa." Videl ako Rachel začali padať slzy z očí.

ESTÁS LEYENDO
Satsuriku no tenshi Panta Rhei
FanfictionKniha skôr z vysokoškolského prostredia spojené s minulým životom. Pozor v každom mojom príbehu musí byť smut (lemon), takže od 18+.