Esencia Lásky 2: Americká Odysea

5. Niko Nastupuje Do Práce

Chalani si na časový rozdiel zvykali týždeň. Kiko si zvykol bez problémov, zatiaľ čo Nika jeden deň bolela hlava. Zvyšné dni bol v pohode a spolu s Kikom strážili Olivera a Luciu dokým sa nevrátili Marián s Karin.

Už počas prvých dní rozoberali Niko s Kikom potenciálne podniky, kde by mohli brigádovať. Niko chcel robiť čašníka, ako robil predošlé prázdniny. Kiko poškuľoval po práci barmana.

"Škoda, že tu nemáte Starbucks, tam by som šiel. Bavilo by ma písať ľuďom mená na poháre s kávou," usmieval sa Kiko.

"Starbucks je v Atlante, ale tá je odtiaľto šesťdesiat kilometrov. Máme tu zopár barov, kde môžeš zakotviť," povedal Marián.

Týždeň po príchode do Ameriky nasadol Niko k Mariánovi do auta a išiel sa prihlásiť do jednej reštaurácie, ktorú mu Majo odporučil.

"Chodíme tam odkedy tu žijeme. Majiteľa poznám, je to férový chlap. Takisto poznám personál, majú medzi sebou takmer rodinné vzťahy. Akurát prevádzkar je dosť nesympatický, pôsobí na mňa nepriateľsky, ale k zákazníkom je vždy úslužný. Nemal by s ním byť problém. Obzrieš si to tam, porozprávaš sa s majiteľom a rozhodneš sa," hovoril Marián.

Reštaurácia sa volala Chick'n'Lit a nachádzala sa neďaleko centra. Budova pôsobila celkom dobre, no ako Niko usúdil, tie slovenské reštaurácie vyzerajú predsa len krajšie.

Majiteľ ich už očakával.

"Dobrý deň, Brian, vediem vám môjho kamaráta, ako sme sa dohodli," povedal Marián.

"Vitajte u nás. Poďte ďalej, poobzeráte si to tu. Marián, môžete aj vy, ak chcete," pozval ich Brian a zoznámil sa s Nikom. 

Brian ich uviedol do reštaurácie, ktorá bola zaplnená ani nie z polovice.

"Ako vidíte, rušno tu nie je, najväčší nával je tu cez obed. Teraz to tu je celkom pokojné," povedal Brian a viedol oboch do svojej kancelárie. Tam ich usadil na stoličky.

"Takže, Nikolas, vy chcete u nás brigádovať. Jeden mesiac, ako mi bolo povedané," začal Brian.

"Áno, prosím. Rád by som tu pomohol," povedal Niko tichým hlasom.

"Nemusíte sa hanbiť, ja nehryziem," povedal Brian. "Vec sa má tak, že pre nás je každá ruka dobrá. Máme teraz jednu zamestnankyňu v dlhodobej práceneschopnosti a obzvlášť cez tie obedy nám tu chýba. Podľa mojich informácií by sa za ten mesiac mala vrátiť do práce. Takže máte šťastie, že vás akurát na ten mesiac môžem prijať. Odporučil mi vás tuto Marián, náš dlhodobý stály zákazník, takže som jeho odporučenie zvážil. Verím, že naša krátka spolupráca bude kvalitná."

Niko Briana počúval a napadlo mu, že má naozaj šťastie. Čakal, že si brigádu bude hľadať dlhšie.

"Samozrejme, beriem do úvahy, že ste v úplne novom prostredí. Ste zo Slovenska, ktoré je v odlišnom časovom pásme, takisto je tam iná mentalita ako u nás. Povedzte mi, nebude pre vás toto problém?", opýtal sa Brian.

"Nie, nebude," povedal Niko.

"Na odlišné časové pásmo si Niko už zvykol," zamiešal sa do rozhovoru Marián. "Je u nás už týždeň práve preto, aby mu časové pásmo nerobilo problém."

"Výborne. Takže ja mu pripravím papiere a zajtra už bude môcť nastúpiť. Čo vy na to, Nikolas?", usmial sa Brian.

"Dobre. A na koľkú mám prísť?"

"U nás sa otvára o ôsmej. Aby sa včas pripravila reštaurácia na raňajky, je treba prísť na šiestu ráno. Otvorené je do siedmej večer, ale my sme tu do ôsmej.  A aby som nezabudol, ešte teraz vás zoznámim s Maynardom, naším prevádzkarom. U neho sa budete zajtra ráno hlásiť."

Niko to všetko počúval a snažil sa vopred psychicky pripraviť na to, že bude štrnásť hodín na nohách. Bude to záhul, ale dám to, myslel si.

Brian vstal a s Nikom a Mariánom v závese prešiel do reštaurácie. Prevádzkar bol práve pri príručnom stole a dával na poriadok jedálne lístky.

"Maynard, vediem vám nového kolegu, ktorý nám bude mesiac pomáhať, kým sa Trisha lieči. Bude sa zajtra ráno u vás hlásiť, tak sa zoznámte," povedal Brian.

Maynard vyzeral už na prvý pohľad nesympaticky. Mal guľatú tvár s krátkymi čiernymi vlasmi a ostrými čiernymi očami. Úzke pery svedčili o tom, že je pravdepodobne prísny. Bol zavalitej postavy a nedôverčivo sa na Nika pozeral.

"Zdravím ťa, ja som Maynard, prevádzkar. Zajtra o šiestej prídi za mnou, ukážem ti to tu. Čašnícke veci ti ukáže Steve, náš hlavný čašník. Vyžadujem od teba vysoké pracovné nasadenie a ústretovosť voči zákazníkom. Dúfam, že všetko zvládneš v pohode," hovoril Maynard. Ešte aj hlas mal nepríjemný, napadlo Nikovi. Mal z neho zlý pocit.

Objavil sa tam aj vysoký mladý chalan, ktorý bol Maynardov pravý opak. Vyžarovala z neho pohoda a dobrá nálada. Keď zbadal Briana, Mariána a Nika, usmial sa. Bol to úprimný, priateľský úsmev.

"Dobrý deň, šéfe. Aj vám, Marián. Tak toto je tá naša nová posila?"

"Áno. Toto je Nikolas. Prišiel až zo Slovenska a bude u nás brigádovať. Zajtra nastupuje," povedal Brian.

"Prišiel si zo Slovenska, aby si brigádoval v Chick'n'Lit. Považujem si za česť, že si nás uprednostnil pred McDonald's alebo Walmartom. Teším sa na spoluprácu. Mimochodom, som Steve, hlavný čašník. Keby čosi, obráť sa na mňa," Steve priateľsky podal Nikovi ruku a ten trochu pookrial. 

Brian vyprevadil Nika a Mariána z reštaurácie. Tam sa rozlúčili a Brian sa vrátil naspäť. Niko vyzeral vystrašene.

"Deje sa niečo, Niko?", opýtal sa Marián.

"Mám z toho Maynarda zlý pocit. Vyzerá to tak, že ma nebude mať rád," povedal Niko.

"Je nesympatický, to je pravda. Ale verím, že to bude dobré. Napokon, budeš tam len mesiac, to sa dá zvládnuť."

Niko nasadol do auta a uzavrel sa do seba.

---------------------
Hlásim návrat s novou kapitolou. Trvalo mi to zase celú večnosť, ale na to ste si u mňa už asi zvykli... Každopádne, nová kapitola je tu a dúfam, že sa vám bude páčiť. Poteší ma každý lajk a koment.
Zatiaľ sa majte krásne.
Váš Džardži.

P.S.: Keby ste videli môj draft, tak by ste si ťukali na čelo. Je v ňom snáď osem príbehov, asi na polovici z nich robím. Takže, asi tak nejako... 😂