Esencia Lásky 2: Americká Odysea

4. Príchod

Týždeň po svadbe sa Niko s Kikom rozlúčili s rodičmi a vydali sa na cestu do Ameriky. Bola však dobrodružnejšia než obaja čakali.

Z Bratislavy cestovali autobusom do Budapešti, kde nasadli na lietadlo do Stuttgartu. Priama linka do Štátov nešla v tom čase žiadna. V Stuttgarte museli prenocovať na letisku, keďže ich lietadlo išlo až o desiatej na druhý deň. Niko povedal, že už vie, ako sa cítil Tom Hanks vo filme Terminál.

Zo Stuttgartu mali priamu linku až do Chicaga, čo bolo od ich cieľovej Atlanty vzdialené pekných pár stoviek kilometrov. Kiko bol celý čas v spojení s Mariánom a informoval ho o ich strastiplnej ceste.

Keď leteli z Chicaga do Atlanty, Niko povedal, že lietadlom necestoval ani raz za osemnásť rokov a teraz sa mu zdá, že ním letel osemnásťkrát za tri dni.

Chalani pricestovali v noci, no boli čulí, pretože boli z Európy zvyknutí na to, že je ešte deň. Atlanta však mala noc a Marián ich čakal na letisku. Všetci sa zvítali a nasadli do Majovho auta. Nikovi sa nechcelo veriť, že do cieľa naozaj prišli.

"Mali ste fakt bláznivú cestu, ale onedlho na to budete spomínať s úsmevom," povedal Majo. "My sme našťastie mali pohodovú cestu. Dáme vám pár dní, aby ste si zvykli na časový rozdiel a potom pohľadáme nejakú prácu. Najviac chcú čašníkov, to je tak vždy. Bude však záležať na vás, čo budete chcieť robiť."

"Možno si požičam Oliho bicykel a budem susedom hádzať do dvora noviny, ako v amerických filmoch," uškrnul sa Kiko.

Majo sa zasmial. "Pochybujem, že ti Oli svoju prácu prenechá. Baví ho to."

"Kiko, ty by si bol skvelá babysitterka," ozval sa Niko zo zadného sedadla. "Môžeš strážiť deti v susedstve, veď aj to robia v amerických filmoch."

Kiko sa otočil na Nika a vyplazil mu jazyk. Niko mu to opätoval a už sa tešil, ako sa v Majovom dome konečne poriadne vyspí.

Keď dorazili ku Mariánovmu domu, bolo už štvrť na tri. Niko vystúpil a skonštatoval: "No nie, my sme naozaj tu. Neverím." Majo rozhodol, že vybaľovať sa bude až cez deň, pretože teraz by všetkých pobudili.

Vnútri v dome sa však na Kika vrhla Majova dcéra Lucia. Objímala ho a s radosťou vítala.

"Nebodaj si bola doteraz hore, Lucia," povedal Marián.

"Nie. Bola som na záchode a práve vtedy ste prišli. Chcela som chalanov privítať," povedala a objala aj Nika.

"Bude na to viac času cez deň. Dobre, že je nedeľa a vy nejdete do školy a my s mamou do roboty," povedal Marián Lucii. "Teraz sa idem vyspať a chalani budú čochvíľa spať tiež. Majú za sebou dlhú cestu a odlišné časové pásmo."

Majo ukázal Nikovi a Kikovi ich izbu a odišiel do spálne. Chalani mali širokú posteľ, na ktorú sa zmestili obaja. Boli uťahaní z náročnej cesty, takže hoci mali ešte deň, ľahli si do postele a za chvíľu tvrdo spali.

--------------------------
Ahojte. Tak sa po celej večnosti hlásim s novou kapitolou, ktorá je len taká spojovacia. Veci by sa už mali začať diať a dúfam, že sa mi to bude ľahšie písať.

Lezie to zo mňa veľmi pomaly, pretože inšpirácia sa kdesi túla a ani za svet sa nechce vrátiť.

Mám však rozpísané viaceré príbehy, ale to je len po jednej kapitole v drafte. Vážne neviem, kedy to všetko popíšem.

Ospravedlňujem sa za čakanie, dúfam, že sa Vám príbeh zatiaľ páči. Majte sa krásne. Pozdravuje Džardži.