That Day /JungKook ff/by_NEPOVI ❤️ ❤️

°5°

"dobre chalani. Idem odviesť Neul domov." povedal Kook keď sme zišlo tých pár schodov dole. "dobre ale vráť sa." kričal Jin po nás keď sme sa už prezúvali. "poďme radšej. Toto miesto som ti ukazovať nemal" zasmial sa a už sme vychádzali s dormu. "chalani sú cekom fajn. Takže neviem aký máš problém." zasmiala som sa. "ver mi. Že pri nich by si problém mala aj ty" povedal keď sme šli smerom ku môjmu domu.

"až na Yoongiho. Ten nebol moc pri zmysloch" zasmiala som sa. "ah bože. No.. To on je taky vždy." povedal.

"Jungkook. Dnes to bolo zase výborne. Ja už ani neviem ako ti mám poďakovať. Ale takéto veci pre mňa nikto nespravil. Som strašne šťastná. Ďakujem" povedala soľ keď sme stáli pred mojím bytom.

"Neul. Už som ti povedal, že keď chcem tak spravím čokoľvek. A vidíš. Snažím sa to dodržať" zasmial sa. "Každopádne to ja ďakujem, že si dnes von vôbec išla." povedal. "tak s a teda maj" povedala som keď som šla do bytu m. Počkať.

"Jungkook čakaj!" zakričala som keď bol už pri dverách na aute.

"ďakujem" skočila som mu do objatia a on to s radosťou príjmul.
"neďakuj. Ja ďakujem tebe. A už radšej bež. Lebo prehľadneš" povedal. Tu vôňu. Tu vôňu chcem cítiť. Tak pekne vonia. Nechcem ísť od neho preč. Nie.. Niekto má od neho nedá preč. "Neul." usmial sa a pohladil ma po vlasoch. "áno" povedala som a ešte viac fetovala vôňu jeho mikini. "začína byť už zima. A chalani na mňa čakajú" povedal a začal sa smiať. "ja ťa nepustím" povedala som jemne a zavrela oči.

"čo ja mam robiť." zskrutil hlavou. "zostaň so mnou" hlavu som pozdvihla a stretla som sa s jeho krásnimi hnedými očami. Iba sa pousmial. "dobre" povedal. Objal ma ešte viac. Bože. Bodaj by táto chvíľka nikdy neskončila.

Takto sme sa tam obijmali pekných dvadsať minút až pokým mi nezavolal Jimin, že Tae zasa chce zavolať Nasu. Tak km tu teraz doma sama. Ležím na posteli a hovorím bielemu stropu aký je Jungkook úžasní. Ako by aj nemohol byť. Robí pre mňa takmer všetko. Som najšťastnejší človek. Som rada, že som ten park vôbec našla..

Zavrela som oči a nechala sa spadnúť do tej veľkej tmy.

-

"Neul" počula som hlas mojej mami v telefóne. "Už som tu povedala, že kvôli škole asi nebudem môcť prísť. Moc ma to mrzí. Ale vieš ako. Nemám najlepšiu školu pod slnkom. No.... Mám... Ale nieje najľahšia" zasmiala som sa do telefónu. "oh Neul... A čo chlapci?" počula som tu večnú otázku. "nič..." preniesla som. S Jungkookom nič nemám takže o tom nechcem hovoriť. "mala by si prestať myslieť na školu. Odreagovať sa a spoznať nejaký poriadny mužský materiál" zasmiala som sa aj s mamou. "no... Mala by som." povedala som. No v tom som počula zvonček. "niekto zvoní iďme otvoriť." povedala som a zložila mamu.

"Ja som si myslela, že veľká noc nieje. Žiadneho zajaca som si neobjednávala."povedala som.

"Zajac? V žiadnom prípade. Ja som mužský materiál"zasmial sa. A ukázal rukami na seba, od hora až dole.

"ty si ten rozhovor počul?" začala som sa smiať. "nie.... Len si sa smiala cez celú bytovku" povedal a obaja sme sa zasmiali. "poď ďalej" pophnala som ho dovnútra. Vyzul si topánky a išli sme do obývačky kde sme si sadli za stôl. "Takže. Čo máme dnes v plane?"spýtala som sa ho.

"mám pre teba prekvapenie. Ale bude to vyžadovať týždeň Soulu." po zdvyhla som jedno obočie. Nechápala som.
"ideme s chalanmi na týždeň do Londýna. A rozmýšľal som, že ťa tan chcem zobraz to sebou." povedal. "Jungkook." povedala som nahnevane. "ak nesúhlasíš tak nevadí." povedal smutne. "si normálny. Však ja nemám čo na seba. A v tomto do Londýna nepôjdem" povedala som a začala sa ťahať za vlasy. "oh Bože. Neboj sa. Však ti ničo kúpim. Preto som aj tu. Nachystaj sa. Ideme s chalanmi nakupovať" povedal a zsmail sa. Musela som sa nad ním pousmiať. Tak som mu zasa skočila do náruče. "Jungkook. Čo ty nevymyslíš." objala som ho a čuchala tu nádhernú vôňu. Ako keby ste sa prechádzali po plazí. Dal mi menší bozk do vlasov. Ja asi zaspím. Povedala som si pre seba. "Jungkook. Ja chcem spať" povedala som. "no dobre. Tak poviem chalanom, že nejdeš"

"Jungkook. Ja chcem s tebou" a do riti. Až teraz mi to prišlo divné. Odtiahla som sa od neho. "bože prepáč to vyznelo strašne divne. Ja~" "Ježiš. Neul... To je normálne. To až tak úžasne voniam?" spýtal sa. "by si sa čudoval. Ale áno. Nechaj ma ťa fetovať" povedala som keď ma zasa objal. "len sa nafetuj" zasmial sa a ja s ním.

"vieš čo." povedal "čakaj tu. Hneď prídem" povedal a odišiel. Stala som tam tak uprostred bytu a dívala sa na dvere ktorými vošiel. A onedlho sa vrátil späť. "počkaj" začal si dávať dole tričko. Len som sledovala čo sa práve deje. Bože.. Nie ja sa nemôžem dívať. "Prečo to robíš predomnou Jungkook" otočila som sa a zakrila si oči.

Určite som sa červenala niekde na zadku. "ale čo. Žeby sa naša Neul červenala." zasmial sa. Počula som jeho kroky tesne pri mne. Otočil ma a prišpendlil o stenu. "heh... Jungkook.. Mal by si sa obliecť... Môžeš ochorieť. Keďže nemám zakúrene a je tu zi~"

Jeho prst mi priložil n a moje perý a jednu ruku zaprel pri mojej hlave. "tichúčko" usmial sa. Okej... Udržuje očný kontakt. Nechoď nižšie.. Nie Neul... Nepozeraj sa. "nechcem ťa nejako zaťažovať. Len ak sa ti páči moja vôna. Neh sa ti páči" podal mi jeho tričko a dal si na seba nové. "ď~ďdakujem" zakoktala som. "Už sa toľko ne červenaj a poďme... Chalani neradi čakajú" povedal a už ma ťahal kade ľahšie.

Takže tu máme. Nejakú tú uwu časť. Hej je to strašne ja viem XD ale snažila som sa keďže som si tento príbeh čítala celí znovu a nemohla som ho nechať taky holí. Xd