°6°

252 16 0
                                    

"Tae..... Ja ma gucci nemám peniaze" povedala som Taehyungovi keď ma ťahal do najdrahšieho obchodu v tomto centre. "no nie....tu si pekne sadni a čakaj na mňa. Bude s teba úplne iná osoba" povedal a hneď sa niekde vytratil.

Len som tam tak zostala sedieť dívajúc sa na Taeho ktorý behal hore dole s handrami. Jungkook ten išiel s Jiminom a aj s Yoongim niekam do obchodov a Hoseok, Namjoon a Jin sa šli najesť. A ja... Ja som tu zostala s Taem ako za trest.

Obehali sme snáď tridsať obchodov a ten mimozemšťan si nevie vybrať. No mňa porazí.

"no konečne" počula som Taeho hlas cez celí obchod. Hneď som sa vystrela a vidala som sa ho hľadať. "nie nie.. Pozri... Presne pre teba" vytiahol od nekadiaľ tričko a nohavice. A začal to ma mne merať. "no hotová nádhera. Bež si to obliecť." ťahal ma do kabínky. Zastrel a čakal ma za závesom. "Tae..." "žiadne Tae... Oblikaj sa ." povedal. Tak som zostala ticho.

"kde je Neul" počula som ďalší pridružený hlas. "oblieka sa. Nechcela to... Ale ja som ju do toho chcel narvať. Takže to bude tip ťop" počula som Taehyungov smiech. Prevrátila som očami.

Keď som si to obliekla preklimala som Taehyunga. Odostrela som záves.
"Taehyung ty debil. Ja ťa zabijem" vyšla som cela rozzúrená. A v tom som si tam všimla aj Jungkooka. "ahoj Jungkook" zasa som sa zatvárila milo.

"no nieje nádherná" Povedal tae a začal okolo mňa obskakovať.

Pov Jungkook

Keď vyšla Neul ožiarilo ma. Tomu dievčaťu pasuje snáď všetko. "no vieš čo. Ty budeš po mne" počul som ako sa Taehyung vipráva s Neul. No vadilo mi ako okolo nej skáče, rôzne chytá a proste..... Vadí mi to. Tak som sa teda postavil s gauča. "ako je možné,že ti všetko pristane" postavil som sa pred Neul tak, že hyung skoro spadol. Neul sa začervenala. Ako jej to len pristane. Ten úsmev.

"bože... Je to strašne... Tae idem si to vyzliecť.. Už aj tak mám toho dosť." povedala a otočila sa. "no ne skúšaj to. Ideme pekne ku pokladni ti to zaplatiť a pôjdeš v tom aj domov." Povedal Taehyung. Prečo sa musí vriť všade kde je Neul. "ja nemám peniaze." začala obšmietať.

"ja ti to zaplatím" povedali sme s Taem narovnako. Hodil som po ňom vražedný pohľad. "ja," povedal. Myslel som si, že sa si roztrham na dve polovice. Došiel som ku pokladni aj s Neul. Predavačka to všetko nauctovala a ja som to zaplatil. "Jungkook" skrýkla po mne Neul.

"čo sa deje" spýtal som sa keď som sa na Neul otočil. "skoršie čo sa deje s tebou" povedala. Zostal som zarazeny. Ale fakt vážne. Čo sa so mnou deje. Nepoznám sa. "ja... Ja neviem" vykoktal som sa a pustil jej ruku.

Pov Neul

Jungkook bol úplne iný. Nervózny, vyplašení a určite aj iné emócie sa tu dali nájsť. "Jungkook.. Ak sa niečo deje. Kľudne mi to povedz... Ja som tu pre teba" objala som ho. Je divné, že človek ktorého poznám tak tri dni mu dokážem tak veriť. Jungkook vo mne niečo spôsobil..

"neviem čo to so mnou je." povedal úplne ako keby unavený. Je mi ho ľúto. Ešte mi tu ODPADNE. "si v poriadku? Nevypadáš práve najlepšie Kookie"

Pov Jungkook

To čo mi povedala ma zahrialo pri srdiečku. Toto dievča má vedie do rozpakov. "nie je mi dobre. Asi pôjdem do dormu" povedal som a chytil sa za hlavu. Celí som sa krútil ako potkan. "Neul?" pozrela sa na mňa. "pôjdeš so mnou?" spýtal som sa jej. "oh Bože Jungkook. Kľudne pôjdem s tebou" povedala a priložila jej malú rúčku na moje čelo. "však ty horíš" povedala a začala v taške niečo vyťahovať. "tak takto nie... Čakaj tu." povedala a niekam sa vyparila. Sadol som si na stoličku a čakal na Neul.

Onedlho sa vrátila. "dobre... Povedala som Taemu že idem s tebou. Aby aspoň vedel kde sme sk by nás hľadal." povedala. Páči sa mi na nej, aká vie byť starostlivá. Pobrali sme sa teda preč.

Vošli sme do auta a následne som ho aj naštartoval a vyrazili sme do dormu..

"Jungkookie." počul som Neulin hlas. "áno" odpovedal som. Volant takmer zlomil v rukách a pedál takmer rozdrvil. Bol som nahnevaný a ani neviem na čo. "čo sa ti robí. Si akýsi divný. Mám pocit ako keby som ti niečo spravila. A to ja nechcem. Ak ti vadím ja kľudne pôjdem kade ľahšie." počul som smutnú Neul.. Bola otočená smerom k oknu takže som ju ani nevidel. A v to som zastavil pred dormom. "Neul. Pozri sa na mňa" povedal som a otočil som sa na ňu. "Neul.... Ty plačeš?" spýtal som sa keď som počul tlmené vzliky. "Jungkookssi" začala plakať. "preboha Neul neplač" začal som jej zotierat každú jednu slzu ktorá jej s oči padala. "neplač prosím." snažil som sa aspoň nejak usmiať.

"Jungkook. Ja... Mňa to trápi keď sú taký hrubý... Aj na Taeho... Čo sa to s tebou deje. Niesi ten jungkook ktorého poznám.. Ja ťa nezpoznávam Kookie" povedala dívajúc sa do mojich oči.

"poď.. Ideme do dormu.." povedal som a otvoril dvere. Ešte som aj jej otvoril a ona uplakana vyšla.

Vyzuli sme si topánky. "Jungkookie. Bež si niekam ľahnúť. A ešte mi prosím ukáž kde tu máte čaj." poprosila. Ukázal som jej všetky potrebné veci. "keby čosi. Tak rovno po chodbe a práve dvere na konci" povedal som a išiel konečne do postele.

Pov Neul.

Oprela som sa o linku a nechala slzám voľný pád. Strašne to bolelo. Čo sa s ním deje? Čo mu vadím? Alebo prekážkam? Išla som mu spraviť čaj.

Vyšla som pár tých schodov a hľadala jeho dvere. Pred vstupom som ešte zaklopala a pomaly otvorila dvere. Jungkook sedel na posteli a tvár mal bo svojich dlaniach.

Položila som čaj vedľa na stolík a sadla si vedľa neho. "ak ti niečo prekáža alebo vadí, Jungkook... Kľudne mi to povedz." povedala som načo si on len ľahol na posteľ. "lenže ono sa nič nestalo." zasmial sa. Zrazu som u cítila jeho dlaň na moje ruke. Schmatol ma tak, že som si ľahla vedľa neho. Dívala som sa do jeho nádherných oči. "si to najlepšie čo som kedy mohol spoznať. Je divné, že to sú len tri dni. Ale ja tak... Nikdy nechcem o teba prísť."

povedal a pramienok vlasov mi dal za ucho. Pozorovala som jeho nádherný úsmev. "Kookie.. Ty si niekto... Kto mi môj život urobil krajším. Ja... Ďakujem ti. Za to že si ma v tedy na tej lavičke našiel" povedala som a prítulila sa k nemu. On ma objal.. Ako js milujem tú jeho vôňu. "ja ďakujem tomu, že ma Taehyung v ten večer poslal pre nejakú debilinu a ja som sa stratil" zasmial sa aj ja s ním. Hladkal ma vo vlasoch zatiaľ čo ja som nasávala jeho úžasnú vôňu. "čo to máš za voňavku." usmiala som sa a pozrela na neho.. "neviem... Jin hyung mi ju dal kedysi" povedal.. "nádherne voniaš." Jungkook mi venoval menší úsmev.

-

Tento diel je viac cringe, než som si myslela ale dúfam, že to aspoň tak nejak prečítate. Keby čosi tal je tu 1183slov čomu nemôžem uveriť
😂

 Keby čosi tal je tu 1183slov čomu nemôžem uveriť 😂

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
That Day /JungKook ff/by_NEPOVI ❤️ ❤️ Donde viven las historias. Descúbrelo ahora