That Day /JungKook ff/by_NEPOVI ❤️ ❤️

°1°

Bolo niečo okolo 9 hodín večer a ja som sa prechádzala s foťákom po večernom Soule. Prechádzala som sa uličkami to stánkami a odzdravovala s úsmevom okoloidúcich.

Tento pocit milujem. Všetky starosti za hlavu a užívať si aspoň trochu vzduchu.

Volám sa Kim HaNeul. Do Kórei som sa prisťahovala už asi pred troma rokmi. Študujem tu vysokú školu. Furt dúfam ze sa stanem učiteľkou na spev. Konzervatórium som spravila a teraz som tu.

Každý deň v skole a potom v byte medzy pár stenami. Každý večer sa tu takto prechádzam. Aspoň na chvíľku sa mi vypne hlava. Týmito uličkami som chodievala kedysi s rodičmi. Lenže sa odsťahovali a ja som zostala sama. Občas ich navštívim a za spomínané na staré časy.

Mám 20 rokov a mam pocit že som stále nezačala žiť. Stále dúfam že ze si raz nájdem nejakého dobrého a veľmi srdečneho partnera a vychovám tri nádherné deti. Ale myslím ze to asi len budem dúfať až do konca svojich síl.

Zahla som za roch uličky a uvidela som park. "a ja ta hľadám celé dva roky a zrazu ťa tu nájdem" povedala som si pre seba. Vždy sme tu na lavičke sedeli s rodičmi a dívali sa na fontánu. Ešte stále tu stojí . Foťák som nasmerovala na fontánu aj s pouličnými svetlami a zastihla tento krásny moment.

Sadla som si na spomínanú lavičku. Pousmiala som sa a Pretrela som si fotky musím povedať že som sa skoro rozplakala. Ešte že tu nikto nieje. Mysleli by si že som psychopat. Ta to foťák už mám to 2 roky a stále s nim fotím. Prezerá si všetky fotky každý deň.

Uu ani neviem ako dlho som tak sama. Cítim sa úplne sama. Bez rodičov. Kamarádov. "môžem si prisadnúť." počula som hlas a nadvyhla hlavu. Stal pri mne výši chalan asi v mojom veku. "oh. Jasné kľudne" pousmiala som sa a trochu sa posunula. Chalan si teda sadol.

"fotíš rada" počula som ho prehovoriť. Otočila som sa k nemu. "no. Ako kedy. Je to ako keby taká prestávka od života. Aspoň na chvíľu. Lebo furt sa sústredím len na školu " povedala som. Neviem ani odkiaľ ale chalan vytiahol presne taký istý foťák ako mam ja. Trochu som sa usmiala. "Tak to potom nie si sama" úsmev mi opätoval.

"JungKook, Jeon JungKook" povedala a výstrel ruku. "Kim HaNeul" ruku som mu podala. "keď si povedala že sa sústrediš na školu. Na akú chodíš." spýtal sa. "Už od svojho narodenia túžim spievať na nejakom veľkom javisku a počúvať tisícky fanúšikov kričať moje meno." nad tou myšlienkou som s a pousmiala. "tak to mi asi aj trochu dlhšie potrvá. Ale ako povedala moja mama 'Aj keď budeš v najhoršom, nikdy nezabudni čo ťa baví a raz si k tomu urobíš priamu cestu"

Povedala som. "pekne slová. Tvoja mama musí byť veľmi dobrý človek" povedal. Radšej som schovala foťák aspoň sa raz za čas porozprávam.

"To aj je. Už mi aj chýba. Len občas na ňu mávam čas. Lebo vieš, škola to je mučenie. A čo ty ako ta vedie tvoj život" spýtala som sa.

"asi by si sa zasmiala. Ale mam to podobne ako ty. Ale až na to že to čo som začal som aj spravil. To znamená ze spievam so 6 darebákmy na jednom javysku" zasmial sa a ja s ním. "chcem byť tebou" pousmiala som sa

"ak chceš niekedy by som ťa s nimi predstavil. No teda ak sa budeme Nejako baviť." povedal. Ten chalan ma zaujíma čím ďalej tým viac. "ďakujem. Budem len rada. Keď si hovoril ze teda spievaš. Po ies mi aké to je tam na javysku."

Trochu som posmutnela. "je to skôr také uvoľnenie. Vždy zo mňa spadne stres a vnímam len tých fanúšikov. Snažím sa zaspievať čo najlepšie. Verím že sa tak ďaleko dostaneš aj ty" povedal a usmial sa. "čo tak ísť niekam na kávu. Začína sa ochladzovať." povedal a vstal s drevenej stoličky. "tak dobre." postavila som sa k nemu a trochu sa pousmiala.

"kľudne si to zdvyhni" povedala som keď som počula jeho mobil zvoniť. "no čo sa deje." spýtal sa Jungkook do telefónu. "bože ja ho nechápem. Nechajte to tak zajtra to spravíme" povedal a zrušil. "ja ich fakt nechápem. Idem si na chvíľu von a oni už zlomila posteľ" začala som sa smiať a on si mnou.

"to sa dá" povedala som cez smiech. "no u Namjoona je to možné. Namjoon je jeden s tej našej skupine. A áno žijeme všetci 7 pod jednou strechou" zasmial sa. "dobre. Ale zlomiť posteľ to je trošku moc." povedala som a snažila sa ukludniť. "no u Namjoona si to s chytali 3 okná jeden televízor a dva gauče."

No a zasa som sa začal smiať. "ako sa vola ta vaša skupina." spýtala som sa. "voláme sa Bts." povedal a ukázal na vchod do reštaurácie. "vstúpila som teda." oh. Už som o vás počula. A asi aj jednu pesničku. Aši sa vola nejak že spring Day alebo ja neviem. "pousmiala som sa.

" áno spring Day. Aký máš na to názor. "spýtal sa a odsunul mi stoličku aby som si sadla. Normalne že asi prvý gentleman v mojom živote." ďakujem. A k tomu. Mam rada každý štýl hudby. Rada počúvam. Hlavne keď idem spať" zasmiala som sa. " tak to teda dobre čo si dáš."spýtal sa. " ja neviem nemám peniaze."

"ja platím" usmial sa a ukázal na seba. "preboh. Dobre tak si asi dám nejakú tú kávu." povedala som. Ten človek mal tak krásny úsmev. "chceš istú ako si dám ja" ja som len prikývla. Zatiaľ prišla servírka a Jungkook povedal teda čo chceme.

"neh sa páči" povedala servírka a dala pred nás kávu. Poďakovali sme. "aký je život celebrity" spýtala som sa. "pozrel sa na mňa." poviem ti. Je strašne všade mať ochranku pred fanúšikmi."zasmial sa."tak to by si ju tu teraz mal mať. Hentie baby nás zabíjajú pohľadom" usmiala som sa.

"oh zasa. Poviem ti strašne. Ani von nemôžem ísť" začali sme sa obaja smiať.

Dopili sme kávu a Jungkook zaplatil. Stali sme pred kaviarňou. "dobre tak ja už asi idem." povedlaa som. " môžem ťa odviesť." spytal sa. " nechcem ťa nejako obťažovať. Určite máš toho veľa. A ešte k tomu musíš skladať Namjoonovú posteľ" zasmiala som sa.

"ja len budem rád ak ťa môžem odviesť." povedal. "tak dobre. Ale keď sa ta budu chalani pýtať zval to na mňa." povedala som a vykračovali si k autu. "na seba. Ja som sa opýtal" povedal a otvoril mi dvere na aute. "ďakujem." poďakovala som a sadla si. Iný luxus.

Cítim sa ako keby som bola nejaká milionárka. Prvý krát som v takomto aute. Zatiaľ si Jungkook sadol. "až tak pekne zasa nieje" zasmial sa a naštartoval. "žartuješ. Toto je to najluxusnejšie auto v ktorom som za celí život sedela." vyvalila som oči.

"dobre kam to teda bude." povedala som adresu (do myslíte si) a teda sme sa vybrali. Môžem sa spýtať koľko máš vlastne rokov. "zasmiala som sa lebo ta ten čas som to nestihla

__________
Prvá časť mojej novej knihy. Dúfam že sa bude páčiť. Ako to pôjde ďalej NEPOVI ❤️ ❤️