Nikto to neplánoval!

Škola.

Je ráno a ja som celu noc rozmýšľala nad Jack-om a tým čo spravil. Nechápala som tomu.

Obliekla som si biele tričko a tmavé nohavice. Zišla som dole a uvidela Jack-a pri dverách ako čaká. Pozrel sa mojim smerom a hneď som sklonila hlavu. Na tu chvíľku čo sme si hladeli do očí som uvidela v jeho očiach znechutenie. Voči čomu? Voči mne? Asi. Čo mu je? Ok, neriešim aj tak ma to nezaujíma.

...

Celá cesta do školy bola v hrobovom tichu. Prešla som k hlavnej bráňe a obzrela sa za seba kde je Jack. Jack išiel pomali za mnou a ani nie o pár sekúnd bolo pri ňom 5 dievčat a jedno z nich očividne populárne. Hneď si ju pritiahol k sebe a ona sa mu hodila okolo krku. Otočila som sa hned späť mojim smerom. Naozaj mi bolo zle od žalúdka z toho čo som videla.

Ako som sa otočila, uvidela som, že všetky oči hľadia na mna. Plus ešte pohľadom typu: To kdo je? Prečo sem prišla s Jack-om? Snažila som sa to ignorovať a tak som pokračovala smerom do školy. Bola som na schodoch a už mi chýbal iba jeden schod aby som vyšla na 1. poschodie budovy no v tom ma niekto podkol a ja som spadla o roh toho posledného schodu. „Ale ale alé. Niekto by si mal dávať väčší pozor na to kam stúpa." ozval sa pišťavý smiech. Asi to bol smiech tej baby, ktorá sa hodila Jack-ovy okolo krku. Pozrela som sa hore a zistila som, že som sa nemýlila. Blond vlasy a modré oči. Postava ako pre modelku.

Chcela som sa postaviť ale niekto do mna kopol a znova som spadla na zem. „Dievčatko sa nevie postaviť?" zasmial sa aký si chalan a odišiel preč. Konečne som sa mohla postaviť no bolelo ma koleno a lakeť. Všetci sa začali smiať. Zabolelo ma to. No čo ma viac zabolelo bolo smiech Jack-a, ktorý bol počuť asi najviac. Obzrela som sa a uvidela ako drží v ruke mobil a natáča si to. Ako to mohol spraviť? Prečo ma pobozkal? Nevedela som čo si mám myslieť. Všetky tie dievčatá okolo neho ho ešte k tomu podporovali. Vyhŕkli mi slzy a s bolesťami
som sa rozutekala na WC.

Zavrela som sa do prvej kabínky a rozplakala som sa. Zrazu som počula niečí hlas. „ Tá malá chudera nevie s kým si zahráva. Ako si môže dovoliť prísť do školy spolu s Jack-om. Nesiaha mu ani po členky. No nevadí stačí čo sa jej stalo dnes. Určite sa zajtra zjaví v škole a nikto s ňou ani neprehovorí." umyla si ruky a odišla. Spoznala som jej hlas. Bol to ten samí čo sa mi vysmieval. Na tých véckach som bola do obeda. Nevedela som sa spamätať.

Prišla som do jedálne a išla pre jedlo. Počula som rôznych ľudí ako sa mi potichu smejú a mne to lámalo srdce. Zobrala som si jedlo a hľadala miesto kde si sadnúť. Ako som sa obzerala, zbadala som, že Jack a chalani z futbalového tímu sedia za stolom, ktorý je hneď strede jedálne. Boli pri nich ešte nejaké dievčatá a taktiež to dievča, ktoré ma spravilo slávnou za pár sekúnd pri schodoch na zemi.

Nakoniec som si našla miesto kde som si sadla. Bol to stôl, ktorý stál v kúte a v tme. Hmm...asi preto tu nikto nebol a nesedel. Na obed boli špagety. Originálne naozaj. Dojedla som a ako som išla odniesť jedlo narazil do mna nejaký chalan. Bol vysoký. Mal tmavo hnedé vlasy a oči mu žiarili na zeleno.

„Prepáč nechcel som" povedal a usmial sa. Bol to asi najviac úprimný úsmev, ktorý som za posledných pár dni videla. „V pohode" povedala som a sklonila som hlavu a chystala sa preč. „Počkaj!" obzrela som sa nechápavo. „ Volám sa Samuel. Aaa ty si asi Alex, však?" fú to som až taká slávna, že už všetci vedia moje meno. „Áno" odpovedala som mu a trochu som zdvihla hlavu aby som sa mohla sa naňho pozrieť. Stále sa usmieval a mal v očiach kamarátsky úmysel.

„Ja...ja chcel som ti iba povedať, že nerob si starosti z toho čo sa dnes stalo. Väčšina na to už zabudla a každý pozná Ash aká je keď sa jedna o Jack-a." Ash? Takže tá baba, ktorá ma podkla je Ash. Dobre vedieť. „Keď ide o Jack-a? Prepáč nechápem. Čo má s tým Jack?" opýtala som sa a on rozmýšlal ako mi to vysvetliť. „ No Ash a Jack sa poznajú už od detstva. Ash sa už viackrát snažila byt s Jack-om no Jack nemal záujem. Tak ho berie veľmi majetnícky." aha takze takto to je. Otočila som sa k ich stolu a zastal mi dych. Jack sa na nás pozeral nepríjemným pohľadom. Hlaveň na Sama. Pozoruje nás cely čas? Otočila som sa späť k Samovi. „Musím ísť lebo mám tréning. Keby niečo budeš potrebovať tak mi zavolaj tu máš moje tel. číslo." vymenili sme si tel. čísla a on odišiel na tréning. Ja som zatiaľ išla von čakať Jack-a k autu. I keď pravdu povediac, nemala som na jeho vysmievajúci sa ksicht náladu.