Nikto to neplánoval!

Povedz mi, že to je len žart!

„No vieš mňa tak trochu vyhodili.  povedal zahanbene Jack.
„To si robíš srandu? Mal si pred sebou už len rok a oni ťa vyhodili? Prečo? Čo si zas spravil?" s prekvapením a hnevom v hlase povedala Paula.

„No lebo som prepadal z predmetov."
„No nič za trest budeš chodiť sem na strednú a tu ju aj dokončíš. Budeš chodiť spolu s Alex." povedala Paula a v tom momente som akoby prestala dýchať.
„To snáď nie? Mama ja to s ňou nevydržím. Plus... čo si ostatný pomyslia keď budem chodiť s ňou do školy." povedal Jack rozzúreňe a ja som sa začala obhajovať.
„Takže... TY máš problém so mnou. Ty si jediný, ktorý tu robí problémi. Šak ťa vyhodili zo školy." vyhŕkla som a uškrnula sa.
„Ty malá..." už chcel Jack niečo povedať ale v tom...

„Dosť!" vykríkla Paula a v tom momente dostala moju a
Jack-ovú pozornosť.
„Tak vidím, že ste sa už spoznali a taktiež vidím, že to budem mať ťažké s vami. Jack keďže Alex má tvoju bývalu izbu budeš v hosťovskej." hneď ako toto povedala som sa pousmiala na Jack-a, ktorý ma prepaloval pohľadom.
„Do školy ťa Alex bude brávať Jack. A žiadne namietanie Jack.
V pondelok obaja nastupujete." dopovedala a odišla.

„Dakujem!" len tak povedal Jack.

„Čo máš aký problém?" nerozumela som mu.

„Keby si tu nebola nemusím chodiť s tebou do školy. Prečo si tu? Čo sa o teba nevedela postarať mama, či čo?"

Jack

Alex začali tiecť po tvári slzy a ja som si uvedomil, že som povedal asi niečo, čo som nemal.

„Alex ja..."
„Prosím mlč! Ani nevieš čo ideš povedať a i tak to povieš. Nevieš aké to je nemať mamu. Nevieš aké to je keď ti zavolajú z nemocnice, že je po auto nehode a je na tom zle. Nevieš aké to je...." približovala sa ku mne a začala s päsťami do mna búchať. Nebolo to silné. Potom pokračovala... „Keď v nemocnici si 2 hodiny a modlíš sa aby bolo všetko v pohode. Nevieš aké to je keď ti povedia že to nezvládla a umrela! Nič nevieš ale i tak povieš to čo povieš." skĺzla mi na zem k nohám a plakala. Podišiel som k nej. Objal som ju a ona mi to opätovala ešte dvojnásobne. „Prepáč!" povedal som najúprimnejšie ako to len šlo. Nepovedala na to nič a ďalej mi plakala v náručí. Cítil som sa hrozne. Pomali prestala plakať a ešte nejakú chvíľu sme boli v objatí. Bola tak zraniteľná a nežná. Z toho vyčerpania mi zaspala na hrudi. Pozrel som sa na jej tvár celu od sĺz. Utrel som jej ich a ešte silnejšieju objal. Mal som pocit, že ju už nechcem v živote pustiť.
Zobral som ju do náručia a odniesol ju do jej izby.

Položil som ju na posteľ, zakryl ju a chcel odísť. Ako som sa postavil chytila ma za ruku a nepustila. Sadol som si k nej na posteľ a pozoroval ju. Je naozaj nádherná.

Bolo už neskoro a ja som pomali zatváral oči. Bol som tak unavený, že som spadol na posteľ a zaspal som.

Ráno

Trochu som sa pomykal na posteli a otvoril oči. Keď som Alex uvidel odomna asi o 20cm myslel som, že zošaliem. Videl som, že pomali začala otvárať oči a ja som nevedel čo spraviť.

Alex

Otvorila som oči a uvidela Jack-a. Hneď som sa posadila na posteľ. „Čo tu robíš? Vieš čo, ani mi to nehovror." Sotila som ho aby padol na zem ale paplon sa posunul a mňa potiahol s ním. Zas sme spolu ležali na zemi. Bola som nervózna a bála som sa. Ležala som na ňom a nevidela som sa pohnuť.

„Tebe sa to ležanie na sebe asi páči." zaškeril sa a žmurkol.

„Jasne, nič lepšie na svete neni."

„Asi nie keď stále si na mňe"
Bože, ani som si neuvedomila, že stále na ňom ležím.

„J-Ja p-pr-prepáč" zakoktala som sa ako malá a išla sa postaviť.
Jack ma chitil za ruku a ja som znova padla na neho.

„Si zlatá keď sa zakoktávaš" usmial sa a ja som myslela že moje lica už blikajú ako semafori na červeno.

„Jack ja...mala by so-"
Nestihla som nič povedať a pobozkal ma. Bol to úprimný, nežný a vášnivý bozk. Môj prvý bozk. Ale neviem či práve mal patriť Jack-ovy.

Nič nepovedal a hneď sa postavil a odišiel z izby.
Ehmm...to malo byt akože ČO?