Nikto to neplánoval!

Party.

Alex

Zobudila som sa a rozpomínala som so si čo sa presne včera stalo. Pamätám si všetko. Mala som divný pocit. Neviem či mám Jack-ovy veriť alebo nie. Nie som si istá, že to čo včera vravel bola pravda. Vyšla som z izby a namierila si to rovno do jedálne. Nikto tam nebol a tak som si spravila v kuchyni raňajky. Praženicu s cibuľou a slaninou..mmm...mňam. Sadla som si za stôl a naranajkovala sa.

Dnes som mala na pláne ísť sa prejsť do parku. Rozmýšľala som aj nad tým, že pôjdem na pláž, ale nakoniec som sa rozhodla pre relax v parku. Začal mi zvoniť mobil. Nevedela som kto by mi mohol volať a tak som zdvihla zo slovami: „Prosím?"

„Ahoj, to som ja Samuel! Počuj nešla by si dnes na párty so mnou?" opýtal sa má a ja som zaváhala.

„Neviem Sam necítim sa nato ísť na party. Ani nemám čo na seba!"

„Poooď! Neboj budeš so mnou postarám sa o teba a oblečenie sa moc nestaraj. Postačí nejaké normálne."

„Okej, tak idem ale povedz mi čas a miesto."

„Príď o 18:00 a adresu ti pošlem do SMS."

„Okej! Ďakujem. Paá."

„Neni zač a vidíme sa"
Zložila som mobil a hneď som vedela, že musím si kúpiť na party šaty alebo nejaké formálnejšie oblečenie.

Otočila som sa, že sa idem pripraviť do mesta, ale ako som sa otočila uvidel som za sebou Jack-a.
„Na akú party ideš?" spytal sa ma.

„K Samuelovy."

„Nepôjdeš tam!" rozkázal mi.

„Hej? A to už prečo?"

„Lebo ti to proste zakazujem. Povedal som, že sa s ním už nemáš stretávať."

„Jack ty mi nebudeš rozkazovať." vyjasnila som mu to a bola som na odchode do svojej izby. Ako som išla okolo neho chitil ma za ruku a pritiahol ma k sebe.

„Jack čo robíš?"

„Bojím sa, že sa ti tam niečo stane." zčervenali sa mi lica a odtiahla som sa od neho a sklonila zrak.

„Neboj nemáš sa čoho. Má ma na starosti Samuel. Povedal mi, že sa o mna postará." pozrela som sa na neho a bolo vidieť, že z neho sršal hnev. Pochopila som, že sa o mna naozaj bojí.

Podišla som k nemu bližšie a objala ho. Áno presne objala som ho.
„Jack....ďakujem, že sa o mna staráš a bojíš ale nemusíš. Verím Samuelovi. Postará sa o mna. Prosím ver mu aj ty." pozrela som mu do oči a on zas do tých mojich.
„Dobre, ale keď sa ti niečo stane zabijem ho." trochu som sa na neho zamračila a on sa jemným hlasom rozosmial.
„Čo mu sa smeješ?"
„Keď si nahnevaná tak si celkom aj roztomilá, maličká."

„Maličká? To hovorí bojko, ktorý sa tu bojí úplne zbytočne o dievča, ktoré nepozná ani rok." uškrnula som sa naňho.

„Nebojim sa zbytočne. Ide o teba!" pozrel sa na mna prísnym pohľadom a ja som uhla pohľadom na červenú sedačku vedľa nás.

„Keby sa niečo dialo zavolaj mi! Tel. číslo máš."

„Okej oci" povedala som a odkráčala som do svojej izby a treskla za sebou dvere.
Je ro milé, že sa o mna stará ale štve ma akým spôsobom. Nie som jeho dcéra ale...čo som vlastne pre neho?
Kamarátka? Nie.
Spolubývajúca? Možno.
Príťaž? Áno. To presne som, príťaž.
Cítim sa tak odvtedy ako som sa sem nasťahovala hlavne pre Paulu. Viem, že ma ma rada ale je to pocit, ktorý ma asi každý keď je u niekoho dlhšie a v mojom prípade asi do kým  neskončím vysokú.

Prezliekla som sa do mesta a vyrazila.

....

Prešla som už asi všetky obchody a stále nič. Už fakt nemôžem. Som unavená. Sadla som si na najbližšiu lavičku a konečne som sa nadýchla a uvoľnila všetky napäté stali v tele.

Pozrela som sa pred seba a uvidela obchod, ktorý mal vo výklade krásny overal. Musela som ho mať. Vošla som do obchodu a hneď som vyhrala správnu veľkosť a už platila.

....

Som neskutočne unavená a to som ešte ani neni na párty. Počas cesty naspäť domov mi Sam poslal adresu a rovno mi navrhol, že ma vezme autom na párty. Bola som mu neskutočne vďačná lebo tu adresu by som hľadala asi po celom meste a nikdy by som sa nedostala na párty.

Chvíľku som si poležala a oddýchla. Tie nakúpi ma naozaj vyčerpali.
Zrazu mi pípla správa:

Sam: Za 20 min som u teba pred domom.

Alex: Okey.

Rýchlo som sa postavila a obliekla som si overal, ktorý som si kúpila.

Započula som ako pred domom zatrúbilo auto a hneď som sa rozbehla dole schodmi k vchodovým dverám.

Na schodoch som stretla Jack-a. Ani sa na mna nepozrel. Vyhovovalo mi to. Aspoň som nemusela počúvať tie jeho básničky o tom, ako si mám dávať pozor atď. Vyšla som z domu a uvidela biely Ford štvorkolku. Sam mi zakýval a ja som sa rozbehla k autu a nastúpila.

„Wow! Vyzeráš nádherne." povedal s milým úsmevom a ja som poďakovala.
Cesta prebehla v tichu a rýchlo. Nebolo mi to dvakrát príjemné. Zastal a ja som vystúpila a uvidela obrovský dom. Obrovský dom? Zámok! Ako keby tam maly bývať 4 rodiny. Sam mi otvoril dvere a vošli sme dnu. Party už bola v plnom prúde a ja som hneď zamierila k baru. Vypýtala som si iba džús. Nie som ten typ dievčaťa čo príde na party, opije sa a bude mať s prvým chlanom čo sa jej prihovorí sex.

Obzerala som sa na vôkol a absolútne sa mi nechcelo tancovať. Na parkete bolo veľa ľudí a ledva sa tam pomestili. Vyzerá to smiešne. Nie je šanca aby ste z tadiaľ neodišli s modrinami, z toho ako vás všetci poudierajú.

Išla som na WC a v tom ma niekto chytil za ruku. Netušila som kto to je. Sotil má o stenu a rukami sa oprel oň.

„Nechcela by sa princezná trochu pohrať?" jeho hlas bol tak odporný, že mi z neho zostalo zle od žalúdka.
„Nie, NECHCELA ako si uhádol?!" protivne som odpovedal a sotila doňho aby som sa dostala z jeho pasce. Zbytočná snaha, ani sa nepohol.

Začal má obchitkavať a mne to bolo nesmierne neprijemne.
„Púšť ma! Si normálny! Nechaj ma na pokoji!" kričala som, no on stále pokračoval. Snažila som sa brániť ale nepomáhalo to.
Začali mi tiecť slzy a už som to pomali vzdávala.
Chitila som nenapadne mobil a vytočilo Jack-a. Neznámi mi vzal rýchlo mobil a hodil na zem.

Jack

Odpočíval som vo svojej izbe a hral sa na mobile. Zrazu mi začal zvoniť mobil a uvidel som, že mi volá Alex. Super! Kôli nej som prehral hru. Zdvihol som mobil.

„Alex kôli tebe som prehral hru, dúfam, že máš na to dobrý dôvod, že mi voláš."

„Posim nechaj ma! Pusti ma!" počul som z druhej strany Alexin hlas, ktorý kričí o pomoc.

„Alex! Čo sa deje?! Odpovedaj!" kričal som na ňu zatiaľ čo som hneď vybehol z domu a štartoval auto.

„JACK!!"....to bolo posledné čo som počul a vypol sa hovor. V tej chvíli som bol na seba naštvaný a bál sa o Alex. Bola to moja chyba! Mal som ju presvedčiť aby zostala doma....