Again

Zostante so mnou

Moje slzy stekali dole lícami,ked som ju videl ležať na nemocničnej posteli. Vyzerá ako mrtvá. Prečo mi tak uližuješ? Pozrel som sa hore na stenu. Zobral som jej ruku do svojej ruky a priložil k svojím perám.Pobozkal som ju a držal ju stále v ruke. 

,,Tak mi chýbaš."

,,Hlavne deťom."

,,Zobud sa láska."

Snažil som sa o komuníkaciu ale nič. Počul som ako niekto vchádza do vnútra.Lekár.

,,Pán Bieber môžte na chvíľku ?"

,,Samozrejme."

Pustil som mojej láske ruku a išiel za lekárom. Zatvoril som dvere a pozrel sa naňho.

,,Tak čo sa deje?"

,,Vaša priateľka je na tom trochu lepšie ale nemôžme ju zobudiť. Snažíme sa veľmi silno ale ona akoby nechcela.Len som vám chcel povedať že bude pár mesiacov v kóme."

,,A to znamená ?"

,,Že z tej choroby sa môže vyliečiť ale musíme jej pohlavne orgány zobrať."

,,Takže ona už nebude mať nikdy deti?"

,,Nie."

,,Bože."

,,Je mi to ľúto,pán Bieber."

,,A čo mám teraz povedať svojím deťom ? Že mamička bude na pár mesiacov v kóme a nevieme ako dopadne ?"

,,Pán Bieber,nekričte.Musíte im proste vysvetliť že vaša mamička je chorá."-,,Chodte domov si oddýchnuť,keby bolo niečo nové,ozvem sa vám."

,,Dobre."

DOMA

Otvoril som vchodové dvere a zavrel za sebou.Išiel som do kuchyne sa napiť vody.Všimol som si že moja mama je už tu. Počul som bazén. Napil som sa vody a šiel sa na nich pozrieť.Všetci sa kúpali okrem malého Drew-a. Ktorý bol v malom bazéniku a hral sa s vodou. Išiel som do spálne sa prezliecť. Vytiahol som si tepláky a voľné tielko. Vošiel som na terasu ked moja veľká princezna na mňa zakričala s vody.(Od tejto časti má Rosie 5 rokov.)

,,Ocí."

Zakričala po mne a malý drobček Drew  sa rozplakal. 

 ,,Drobec,prečo plačeš?"

Zdvihol som ho z bazénika a vtiahol som si ho do náručia. Už sa ukľudnil. Začal som ho hladiť na chrbatiku a zobral ručník. Zakril som ho a usušil. Sadol som si do slamového kresla a malého som mal na hrudníku. Pozeral som sa na Rosie a moju mamu. Bláznili sa až do nemoty. Zatvoril som oči a predstavoval si veci úplne inak. Predstavoval som si našu svadbu. Tak by som to veľmi chcel. Veľmi mi chýba. Bez nej som nič. Deťom chýba mama. Znova som si predstavil nás. 

VEČER

Sedeli sme všetci za stolom a večerali krupicovú kašu. Vôbec som nemohol jesť,stále som na ňu myslel. 

,,Oci,prečo nepapáš?Budeš chorý."

,,Prepáč,miláčik nie som hladný."

,,Ale si.Viem,že ti chýba mamka aj mne chýba.Veľimi."

Pozrel som sa jej do tváričky,začala plakať. Zdvihol som sa zo stoličky a šiel ku nej. Skočila mi do objatia a plakala na mojej hrudi. Celý som sa rozplakal. Veľmi nám chýba.

,,Chceš ešte papať Rosie?"

,,Nie,chcem si ísť ľahnúť s tebou aj s Drew."

,,Pod,pôjdeme."

Mama poutierala malého a dala mi ho na ruky. Podakovne som sa na ňu pozrel a odišiel s detmi do spálne.

Všetci traja sme sa obliekli do pyžama a ľahli si na posteľ.

,,Oci? Kedy príde mamka domov ?"

,,Neviem,kedy sa zobudí."

,,Ona zomrela?"

,,Nie,zlatíčko.Mamka hlboko spí,my musíme sa modliť aby sa prebudila."

,,Aha. Chcem spinkať."

,,Spí,láska."

,,Zhasneš?"

,,Ano."

,,Dobrú noc,oci."

,,Dobrú noc,princezná.Aj Drew."

Snažil som sa zaspať ale nedalo sa. 

Stále som na ňu musel myslieť. 

Tak mi chýbaš Selena.

Neviem ani ako ale zaspal som.

 Selena pred našou posteľou stála a usmievala sa na nás.Pretrel som si oči či sa mi sníva. Stála a usmievala sa. 

,,Selena"

,,Po tichu Justin,deti spia."

,,Láska moja,tak si mi chýbala."

,,Aj ty mne Justin ale toto je tvoj sen. ty snívaš"

,,Nie,ty si tu. Pre do mnou."

,,Nie,Justin. Ja som v nemocnici,ležím a hlboko spím.Som len sen."

,,Nie,nie,nie."

,,Pššt. Ja sa zobudím.Neboj sa."

,,A-ale..."

,,Len tu zostante so mnou"