THE SKY OF TOMORROW |ERERI/RIREN|

#1

Eren sa zmätene posadil na posteli, celý zaliaty potom. Trochu sa nad tým začudoval, pretože bol spotený, akoby práve ubehol 3 maratóny. Veľmi sa tým nezabýval, pretože dospel k záveru, že v noci bolo iba teplo alebo bol veľmi zakuklený v perine. Jedným pohybom vypol budík, ktorý ho zobudil a prehodil nohy cez okraj postele.

Dnes sa s rannou hygienou ponáhľal viac, než obyčajne, pretože ho v škole čakali skúšky. Cítil, že mu to vyjde, pretože posledné 2 dni sa na to poriadne pripravoval. Po dlhej dobe si konečne veril, že niečo dokáže. Keď vrazil do kúpeľne, zarazil ho jeho odraz v zrkadle. Hniezdo čokoládových vlasov, ktoré mu lietali do všetkých svetových strán nebolo nič nezvyčajné, no na výzore mŕtvoly, ktorú práve vyprali v práčke a nechali ju celú noc zbierať omrvinky po celom byte veľmi nepridávalo. Letmo sa ukazovákom dotkol jeho nezdravo bledej, prepadnutej pokožky, ktorej panovali dva tmavé kruhy pod očami. Opláchol sa vodou, dúfajúc, že to už nebude tak viditeľné. Trochu sa to aj zlepšilo, no stále vyzeral ako po výbuchu.

Len čo sa vrátil z kúpeľne, si cez hlavu pretiahol prvé tričko, ktoré nahmatal v skrini a rozbehol sa do kuchyne. Tam ho už so srdečným úsmevom a prianím dobrého rána privítala mama. ,,Aj tebe dobré ráno." odzdravil ju naspäť.

Eren si sadol za stôl a pustil sa do raňajok, ktoré mu už pripravila. Jeho mama si k nemu prisadla, no len čo si ho bližšie zmerala pohľadom, zneistela. ,,Zlatíčko, je ti dobre? Nie si chorý? Ukáž, skúsim, či nemáš horúčku." už sa k nemu naťahovala, že mu chrbtom ruky chytí čelo, no Eren ju včas zastavil. Vedel, že mu dnes nie je najlepšie, no keby to mama zistila, do školy by ho nepustila a skúšky si nechcel odkladať. Keď už nad učebnicami strávil toľko času, tak nech to aj za niečo stojí.

,,Je mi dobre mami, iba som sa zle vyspal." Nebola to tak úplne lož, tiež bolo pravdou, že túto noc mal nepokojnú. S nedôverou v očiach sa na neho pozrela, no nakoniec prikývla a venovala sa svojím veciam. Eren do seba rýchlosťou blesku nahádzal zvyšok raňajok, za ktoré sa neskôr slušne poďakoval, vzal si svoju tašku a vybral sa do školy.

Cestou stretol Armina, jeho najlepšieho kamaráta z detstva. So širokým úsmevom sa navzájom pozdravili a zapojili sa do nezáväznej konverzácie. Bol rád, že si Armin na ňom zatiaľ nevšimol nič podozrivé.

Eren akurát oboznamoval jeho kamaráta s novým seriálom, ktorý včera našiel, keď sa uprostred výkladu zarazil a lapal po vzduchu. Začal tak ťažko a plytko dýchať, že sa zastavil a rukami sa oprel o kolená.

,,Eren, si v poriadku?" robil si malý blonďavý chlapec starosti a položil mu ruku na plece. Sám Eren nevedel, čo s ním je, no zrejme to neveštilo nič dobré. Toto sa mu ešte nestalo. Nebovo modré oči jeho starostlivého priateľa sa zaplnili znepokojením a strachom. Hnedovlások ho však umlčal prikývnutím hlavy a mávnutím ruky. ,,Som, len mi je dneska nejako nevoľno, ale to zvládnem." snažil sa Armina a aj samého seba presvedčiť, ako sa opäť vystrel a pomalým krokom vyšli do školy.

Pri bráne ich už vítala ďalšia kamarátka z detstva, Mikasa. Čierne vlasy, ktoré jej kontrastovali s tmavo červeným šálom jej voľne tancovali v miernom vánku. Už z diaľky na nich mávala so širokým úsmevom rozliatym na perách. Chlapci jej tiež kývli na pozdrav a teraz, už v trojici sa vybrali k budove školy.

Armin sa im stratil niekde na chodbe v dave študentov, takže Erenovi teraz robila spoločnosť iba Mikasa. ,,Eren, je ti dobre? Si strašne spotený a ani výzorom to nie je najlepšie." prehovorila na neho. Nehovorila to, akoby si nebola istá, hovorila to, akoby to bol už overený fakt. Oslovený sa na ňu otočil a chcel sa opäť nejako vyhovoriť, no vedel, že by to bolo zbytočné. Mikase neujde jediné, čo i len najmenšie klamstvo. Vzdychol si a rozhodol sa, že jej nebude klamať. Nezaslúži si to.