THE SKY OF TOMORROW |ERERI/RIREN|

#4

,,Tábor rozložíme tu." oznámil všetkým Levi. Nachádzali sa na osamotenej čistinke, okolo ktorej sa týčil hustý les, z ktorého sa ozývali zvuky zvierat rôznych druhov a veľkostí. Nikto nemal žiadne námietky, iba si úľavne vydýchli a začali si rozkladať svoje veci. Taktiež neprotestovali, na to im energia ani nervy neostali. Boli  priveľmi vyčerpaní z náročnej cesty a bolo im jedno, kde sa usadia, hlavne nech majú teraz pár hodín pokoja.

Erenovi sa z úst vydral hlasný vzdych a usadil sa na zem, z ktorej sa doňho zahryzol chlad. Po takej dlhej ceste mu to na jeho stave dýchania nepridávalo nič dobré a bodanie v hrudi takisto neveštilo nič príjemné. Mal pocit, že si ide pľúca vykašľať, choroba ho vydýchnuť nenechala. Plienila útroby jeho unaveného tela a mohol povedať, že sa cíti len horšie a horšie. Ale ako sa hovorí, nádej umiera posedná, pomyslel si a nenápadne zdvihol kútiky svojich pier. 

,,Eren." oslovil ho hlboký hlas, ktorý nevedel zozačiatku rozoznať a priradiť k jeho majiteľovi. Hnedovlasý chlapec sa začal obzerať okolo seba. Všimol si mračiaceho sa Leviho, ako naňho zazerá. Pod jeho pohľadom sa zatriasol a naprázdno preglgol. Ihneď to však oľutoval, pretože jeho podráždené hrdlo a pľúca začali opäť protestovať neutíchajúcim kašľom. Levi mu kývol hlavou na znak toho, aby k nemu prišiel a Eren začal malátne prenášať váhu jeho tela na zoslabnuté nohy.

,,Pôjdeš mi pomôcť nazbierať drevo. V noci bude zima, musíme sa nejako zohriať." vysvetlil mu Levi, keď bol už mladík takmer pri ňom. Z batohu vytiahol dve malé sekerky a jednu z nich podal Erenovi. Ostatným oznámili dôvod ich odchodu a s varovaním, aby si dávali pozor, vkročili hlbšie do tmavého lesa.

Na hlinenej cestičke ich sprevádzala silná žiara mesiaca a hviezd. Dnes bol spln. Strieborný kruh ani nebol ukrytý za oblakmi a ukazoval sa vo svojej plnej kráse. Obaja stočili ich zraky k oblohe a kochali sa tou nádherou. Levi pohľadom ešte skontroloval jeho hnedovlasého spoločníka a pri pohľade na neho ostal v miernom šoku. Trblietavá obloha sa mu odrážala v jeho nádherných smaragdových očiach. V tej chvíli vyzeral kúzelne. Eren ucítil na sebe Leviho pohľad a otočil sa čelom k nemu. Čiernovlasý muž v momente odvrátil pohľad do zeme a mierna červeň sa usalašila na jeho lícach, jeho kamenný výraz však ostal bez zmeny. Dúfal, že si Eren nič nevšimol, no ten sa nad ním iba pousmial. Pobrali sa ďalej do kroku a zvyšok cesty prebiehal v tichu.

Po chvíľke, kedy len blúdili po neznámom okolí, Eren objavil strom, ktorý sa prelomil v kmeni a zahlásil, že drevo z neho je dobré. Strom sa zrútil zrejme z dôsledku silnej víchrice, pomysleli si obaja. Lepšie sa však z neho zoťávalo drevo, než z normálneho, stojaceho stromu.

Levi k nemu pribehol a pár minút sa hádali o tom, či vhodné je alebo nie je. Nakoniec však usúdil, že sa hodiť bude a Eren si vydýchol. Do rúk schytili ich nástroje a so silnými švihmi začali pretínať drevo.

Okrem zvukov nočného lesa a rúbania vládlo medzi oboma mužmi ticho. Levimu to neprekážalo, pretože bol ponorený vo svojich vlastných myšlienkach, no zato Erenovi to nebolo najpríjemnejšie. Chcel nejako nadviazať konverzáciu, no nevedel, ako by mal začať a aj keby mal nejakú tému, bál sa, že by na to Levi nereagoval najlepšie.

Predsa len, pre neho to bol zatiaľ iba tajomný muž, ktorý ho zhodou náhod objavil a prebudil a Eren bol pre neho ako otvorená kniha, v ktorej mohol hocikedy a akokoľvek listovať. No pre zmenu... Levi bol pre Erena zamknutá encyklopédia o jadrovej fyzike. Aj keby sa do nej vie dostať, tak sa v tom vôbec nevie vyznať.

A nie len preto, že fyzika nebola jeho silná stránka a Armin ho musel doučovať. Nuž, fyzika bola jeden z predmetov, ktoré Erena strašili a s Arminom nad tým presedeli hodiny.