Zapadalo slnko
James sedel na drevenej lavičke v strede paluby. Posledné slnečné lúče ožarovali jeho tvár. Po zvyšných dvoch námorníkoch nebolo ani stopy. Do jeho myšlienok o domove sa vrývali už všedné zvuky mora, pukajúce drevo, jemný šuchot mora o bok lode a samozrejme škriekanie čajok. James sa sám seba pýtal...
,,Ako sa má mama? Nemal som radšej zostať pri nej? Čo ak sa už nikdy nevrátim... Čo bude bezomňa robiť?''
Do jeho útrap náhle vstúpil hlasný puk dreva, celou loďou zatriaslo, lavička sa v pravej nohe podlomila a James zakúsil tvrdosť paluby. Kým sa vzchopil, celá loď bola naklonená na pravú stranu. Hodil sa na pravé zábradlie lode, aby videl čo sa stalo.
V plášti bola veľká puklina, ktorá sa pomocou veľkého prúdu stále zväčsovala. Prebehol celú palubu až k dverám do podpalubia, no tie boli prekvapivo zavreté. Nevedel čo má robiť, na palube s ním zostali ešte dvaja členovia posádky. Skúsil na nich cez zavreté dvere kričať, no nikto sa neozýval.
Po hodnej chvíli kričania bola loď už úplne nahnutá na pravú stranu, sudy, vedrá a iné veci na palube sa začali kutúľať priamo k Jamesovi. Nemal na výber... čľup James rýchlym skokom prerazil hladinu mora, v slanej morskej vode ho začali páliť oči. Mal veľké štastie, že loď kotvila v plytšom zálive, pohotovo sa nohami odrazil odo dna, videl ako sa viac a viac približuje k hladine, vynoril sa a prudko sa nadýchol, pre jeho pľúca to bol šok, ešte väčšmi ho po nadýchnutí rozpálili. Len čo otočil hlavu smerom k lodi zistil, že loď je otočená naopak. Okole celej lode unikali veľké vzduchové bubliny. Pohotovo sa otočil a začal plávať smerom k ostrovu. Nehostinné morské vlny mu udierali do tváre.
Po pár minútach plávania zacítil pod svojimi nohami ostré skaly, tie mu síce bodali do nôh, ale už si mohol od plávania vydychnuť, ku ostrovu mu zostávalo už len pár krokov, mal však pocit, že kroky vo vode boli čoraz ťažšie a ťažšie. Odrazil sa od poslednej skaly, natiahol pravú ruku, ktorou sa dotkol rozpáleného piesku. Uťahaný sa natiahol na pláž. Na jeho mokrú a dotrhanú košeľu sa lepil piesok. Z chrbátu sa mu podarilo otočiť na brucho, začal vypľúvat vodu, ktorú mal po namáhavom športovom výkone stále v ústach.
Slnko už zapadlo, a posledné slnečné lúče sa vytratili na lesknúcej sa hladine mora. James zostal ležať na nočnej pláži celkom sám.
YOU ARE READING
Ostrov času (Prebieha prepis)
AdventureJames je chudobným, ťažko pracujúcim poddaným mladej kráľovnej Viktórie. Otec mu pred rokmi zomrel a on, ako jediný schopný člen v domácnosti, sa musí postarať o svoju rodinu. Keď však do jeho života vstúpi ponuka vydať sa do neznámych končín, prebá...
