Ostrov času (Prebieha prepis)

3. Cesta na loď

Beží. Jeho dych sa ozýva do diaľky. Beží ako o život. V pľúcach cíti rannný vlhký vzduch, ktorý ešte nebol zamorený výparmi s fabrík. Od zámku sa mu podarilo zbehnúť až do svojej štvrte, tu už nebolo tak sviežo. Ťažko zakašlal, no nespomalil a stále bežal. Zastavil sa až pri svojom dome, rýchlo otvoril dvere, ktoré našťastie neboli zamknuté.
Po rebríku náhlivo vyliezol do maminej izby. Ešte spala. S očami plnými lásky sa na ňu pozrel a položil vedľa nej 30 libier.
Rýchlo zoskočil z rebríka a vybehol von. Do očí mu udrelo ranné slnko. Už nebolo cesty späť.
Prebehol námestie a periférne videl továreň, v ktorej do nedávna pracoval. Nebude mu ľúto. Keď zabočil za krásnym kostolom doľava, dostal sa do bohatej štvrte. Domy tu boli veľké a pekné. James však nemal čas pozerať sa. Keď sa dostal až k bráne do mesta, videl svoju loď. Laná v dokoch ležali spustené do mora a loď sa kolísala na vlnách.

Rozbehol sa. Letmo zaregistroval robotníkov, ako zmorene prekladajú debny rybaciny. Trielil smerom k lodi. Keď sa dostal na koniec výbežku, neváhal a skočil do spenenej vody. Studená morská voda ho prebrala, začal plávať smerom k lodi. Jeho srdce mu búšilo v spánkoch, v pľúcach cítil krv a nohy mal ťažké ako olovo.

Tvrdo narazil na bok lode. Pevné ruky ho chytili za ramená a cez zábradlie vytiahli na palubu. James zacítil tvrdý náraz na suché drevo. Reflexne sa otočil na chrbát, no nič nevidel. Premohla ho únava a s ťažkým výdychom stratil vedomie.