EVA - The Evil, The Violation, The Angel

GENEZIS

Upozornenie: nejde VÔBEC o náboženskú knihu, iba sa v istých častiach vyskytuje istá symbolika a "hlbšia" filozofia, ktorú možno ani nepostrehnete lebo nebudem schopná ju vyjadriť 😅

GENEZIS
(prológ)

KAPITOLA 0

/Pohľad: Senemus Targerion\

,,Eva," vydýchol som to slovo zo svojich úst, akoby som celý ten čas zadržiaval dych. Možnože som aj nedýchal, sám neviem. Od momentu čo mi nariadili, aby som zaujal miesto strážnika Hornsa, som sa minimálne stokrát musel uistiť, azda sa mi nesníva. K nej len tak niekoho nepustia. (A to mi verte, keď vám poviem, že som musel prejsť minimálne desať overení mojej identity a povolenia na vstup.)

Eva bola jednoducho dychberúca. Pokiaľ som doteraz nedýchal, tak naozaj neviem čo budem robiť celú noc, čo ju mám na stráži.

,,Krásna, no nie, Targer?" zapriadol ďalší zo strážnikov za mojím plecom, ktorého som ani po mene poriadne nespoznával, fakt, že ma oslovil priezviskom mi naznačoval, že sme sa pravdepodobne ešte nikdy nezhovárali. Na strážnika, s rovnako vysokým postavením ako mám ja, vyzeral veľmi neohrabane. Prvé mi do očí udreli jeho kruhy nespavosti. Na hlave mal jedno veľké ryšavé hniezdo a jeho výrazné pehy sa mu po ostrých črtoch tváre ťahali až čudesne iba cez nos a čelo, inak jeho pokožka žiarila purpurovými farbami- (počkať, to asi nebude tým, že má takú pokožku. Tieto farby totižto vyžarovali z obrovskej vodnej nádrže v tvare vajca, v ktorom bola Eva umiestnená.)

Jemne som sa naňho pousmial a znova som sa otočil čelom k Eve.
,,Áno, to je, matka všetkých žijúcich, jedna z polovíc jadra života, to meno sa jej naozaj hodí-" ,,Pf," odfrkne si za mojím chrbtom a ja sa naňho so zvrašteným obočím pozriem, naozaj práve urobil to čo urobil? Som hluchý alebo som ozaj hluchý!?

,,Čo si to-" ,,Ako môžete niečo," skočí mi do reči s pátosom v hlase, ,,čo nie je ani človek a možno to nemá ani dušu, pomenovať ľudským menom?"
Sánka mi snáď padla až k pätám.
,,Je to náš zdroj života, ako môžeš niečo takého nezmyselného povedať?"
Strážnik, ktorý sa podľa mena na jeho platinovom odznaku volá Moth, iba prevráti očami. ,,Dávate ľudskú hodnotu neľudskej veci," zasyčí na mňa a ja sa na jeho výroke len schuti zasmejem. ,,Tak počuj, Moth, nezáleží natom, aké má meno či ako vyzerá zvonka, jej hodnoty sú vo vnútri, v jej energii. Drží nás pri živote a trochu úcty by naozaj nezaškodilo."

Moth iba pohodil rukou a odkráčal preč brblajúc si popod nos ďalšie nezmysly. Vyzeral síce dosť mlado nato, aby niečo také mohol úplne chápať, no nejakú tú inteligenciu hádam má! Zahodil som toto rozptýlenie za hlavu, pretože pred mojimi očami sa javilo teraz niečo oveľa krajšie a čistejšie. Niečo, čo možno uvidím iba raz za život.