EVA - The Evil, The Violation, The Angel

IRA

IRA

(hnev)

KAPITOLA 8

/Pohľad: Moth Patron\

Prečo...

Môj hnev vystriedal zaskočenie rýchlejšie ako som čakal. Cítil som sa ako na kolotoči.

,,Čo sa stalo?" Pristúpil som k nim bližšie, no zameriaval som sa iba na ňu. ,,Eva," oslovil som ju rozhorčene, no ona odomňa odvrátila zrak. ,,Eva!" Tentokrát som sa už naozaj nedokázal ovládnuť.

Prečo ma to vlastne tak nahnevalo?

Jeho ruka ešte stále spočívala na jej pleci a vyzeralo to tak, že sa ju predomnou snažil chrániť. Postavil sa pred ňu a pozrel mi priamo do očí. Nemohol som si nevšimnúť, ako sa mu ťažko dvíhala hruď. ,,Na všetko si spomínam-" Môj smiech prerušil jeho roztrasený vážny hlas. Musel som sa natom jednoduchosť zasmiať. ,,Hráš sa teraz na hrdinu?" odsekol som a varovne som sa k nemu priblížil.

Neodstupoval.

,,Hej, ty, uvedomuješ si, čo si vôbec spôsobila?!" ,,Nekrič naňu." Odstrčil som ho na stranu ignorujúc jeho hrdinské slová. ,,Ty mi už vôbec nebudeš hovoriť, čo mám robiť," zavrčal som a uprel som pohľad na Evu, ktorá sa snaživo vyhýbala môjmu pohľadu. ,,Roztrhala si naše puto. Moje jediné puto, ktoré som mohol za celý život získať!" ,,Odstúp od nej," zagánil na mňa, načo som mu odpovedal poriadnou päsťou do tváre. Toto som chcel urobiť už dlho. Eva iba splašene pískla a zdrapila ma za ruku, ktorou som sa naňho zahnal. Hneď ako však uvidela môj naštvaný výraz, pustila sa ma. 

,,Prestaň." 

Serva me Deam

,,Tak ja mám prestať? Prečo si to urobila? Najskôr si ma zvolíš za svojho strážcu a potom ma len tak odstrihneš?" Musel som urobiť jeden veľmi hlboký nádych, aby som si do toho idiota ležiaceho na zemi nevrazil ešte raz. ,,Vďaka tebe mám teraz po schopnostiach. Náplň strážcu je u konca. Skončil som. Nemám koho chrániť, a čo je natom ešte horšie je to, že tu s tebou musím trčať, bez jedinej pomôcky, nápovedy alebo hocičoho!" ,,Ja neviem ako som to urobila!" Náhle na mňa Eva vyletela hádam všetkými nervami, ktoré v sebe mala. Napriek tomu, že kričala, vyzerala smutne a vystrašene. Ibaže ja som tu bol ten, kto bol vystrašený ešte viacej. Jej náhle zmeny povahy ma privádzali ešte do väčšieho šialenstva ako celá táto situácia. ,,Vysvetlíte mi, čo sa tu dopekla deje-" ,,Byť tebou, mladý, peklo nespomínam," odsekol som a znova sa sústredil na rozčúlenú Evu, ktorá sa div že nezosypala pred mojimi očami. ,,Ako môžeš vravieť, že nemáme žiadne vodítko, to si úplne slepý?!" ,,Tak ja som slepý? Odkedy vaše božstvo nadáva na nevinných?" Keď si taká múdra tak mi povedz, ako sa z tohto otrasného miesta-" 

Prstom ukázala na chalana, ktorý si silno pridŕžal koreň nosa. Tá krv mu začína svedčať čím ďalej tým viac. ,,Dostať? On je Adam, ochránil ma a zabil to stvorenie, čo viac ešte chceš. Prvý deň a našli sme ho." Len tak-tak som zvládal udržať smiech. ,,Väčšiu volovinu som ešte nepočul. Tento krpec nemôže byť Adam-" ,,To máš pravdu, niesom Adam," preniesol chrapľavo a voľnou rukou si oprášil blato z nohavíc. ,,Som Damian, a bol by som naozaj neskutočne rád, keby ste mi vysvetlili, čo sa tu kurva deje!" 

Už mám toho kričania naozaj pokrk.

 ,,Bol by si teda taký láskavý a išiel otvoriť dvere od tejto zrúcaniny? A ty sa už ani nehni z môjho dohľadu," vyprskol som a zdrapil som Evu za jej porcelánovú ruku, ona sa však vytrhla a poriadne sa na mňa zamračila. ,,Odkedy si taký odporný?" ,,Čo si ma pripravila o robotu milostivá. Bola to jediná vec, ktorá mi v mojom živote zostávala." ,,Ešte raz ti vravím, že neviem ako som to urobila-" ,,Nechceš sa radšej prepnúť do módu hádžem psie pohľady a držím hubu?"

Odvrátil som sa od Evi a nahnevane som vykročil smerom ku vchodu do domu. Možno som povedal až priveľa zlých vecí, no už mám dosť toho, ako sa mi zo života stráca všetko, načom mi kedy záležalo. 

Nápomocný sprievodca príbehom:

Kojot: