~~~~Vidím ju ako tam sedí a čaká na mňa. Musel som sa pousmiať. Vošiel som do reštaurácie, ktorá sa moc ani reštauráciou nedala nazvať. Bolo to veľmi malé miesto ale naše obľúbené.
Išiel som k nej potichu a rýchlo jej zakryl oči: „Hádaj kto som!" povedal som svojím hrubým hlasom. Od ľaku trochu poskočila no hneď na to sa začala smiať. Chytila mi ruky, postavila sa a ja som ju objal. Dal som jej pusu a obaja sme si sadli.
Bože, bola taká krásna.
„Kde si bol toľko? Už tu čakám dobrých 15 minút, ak nie aj viac," povedala a zatvárila sa naštvane. Zlatá.
„Prepáč, mal som tréning. Budeme mať comeback tak trénujeme ešte viac." chytil som jej obe ruky do tých mojich. Vzdychla si a stlačila mi ich.
„Budem v prvej rade na vašej comeback show," usmiala sa.
„Sľubuješ, že prídeš?" spýtal som sa.
„Sľubujem," povedala a darovala mi jeden z jej krásnych úsmevov.....
„Aby som nezabudol," postavil som sa zo stoličky a začal som sa prehrabávať v batohu.
„Hmm? Čo hľadáš?" pozerala sa prekvapene.
„Tu je!" vytiahol som krabičku. „ Je tvoja," podal som jej ju.
„Krabička...Wau, Felix...hmm," tvárila sa veľmi zmätene.
Začal som sa smiať: „Musíš ju otvoriť."
„Aaa..," od hanby sa začervenala a pomaly začala krabičku otvárať.„Bože! Ten je krásny!" usmievala sa od ucha k uchu zatiaľ čo si ho prezerala.
„Daj zapnem ti ho," podala mi ho a ja som jej ho okolo krku zapol.
„Ďakujem!" pobozkala ma, „ľúbim ťa."~~~~
Aj ja ťa ľúbim. Prečo som jej to len vtedy nepovedal...
YOU ARE READING
I lost you
Fanfiction„Nenávidím ťa!.....nenávidím!" kričal som do vankúša zatiaľ čo mi po lícach stekali slzy. . . . . . „Chýbaš mi..."