I lost you

•6•

~~~

Stretnúť sme sa mali poobede pred malou kaviarňou. Neďaleko bol malý park, do ktorého som ju plánoval zobrať na piknik.

Čakal som tam tak 20 minút kým sa objavila. Vyzerala unavene, smutne a trošku strapato. Hneď ako sme sa pozdravili som ju objal, veľmi silno. No jej objatie nebolo také ako vždy. Niečo sa stalo. Nepýtal som sa jej čo. Nechcel som aby bola ešte smutnejšia.

„Dnes som nám naplánoval piknik!" povedal som s nadšením. Ako reakciu od nej som dostal veľký úsmev.

„Ale veď nemáme deku ani jedlo," zasmiala sa nad mojím nápadom.

„Ešteže chodíš so mnou," povedal som a ukázal na môj batoh, v ktorom bolo všetko čo sme potrebovali.

___

„Bože, Felix."

„Čo?" spýtal som sa pri tom, ako som si odhryzol z jahody.

„Je to tu úplne krásne. Ďakujem, že si ma sem zobral, vážne som to teraz potrebovala," povedala a pobozkala ma na líce. Usmial som sa a prstom som ukázal na moje pery. Bozk na líce mi totiž nestačil.

___

I keď som vtipkoval najviac ako sa dalo.

I keď vyzerala šťastne.

Nemohol som si nevšimnúť, že vždy keď sme boli chvíľu ticho, sa na jej tvári objavil smutný výraz. I keď len na sekundu.

~~~

Mal som sa jej spýtať prečo mala ten smutný výraz.

Som strašný blbec...