I lost you

•7•

~~~

„Dobre, dáme si to ešte raz," povedal Chan a pustil pesničku.
Pripravovali sme sa na náš comeback každý deň. Potrebujeme to mať perfektné, byť perfektne zosynchronizovaní, stíhať tempo, nezaostávať za ostatnými, neísť moc rýchlo pretože aj malá chybička to môže celé pokaziť.

Neviem presne koľko už to tu nacvičujeme, ale bude to určite viac ako dve hodiny. Som unavený najradšej by som išiel do postele.

„Felix!" zakričal Hyunjin, „zvoní ti telefón!"
Rýchlym krokom som sa vybral k zvoniacemu telefónu.
Volala mi ona.

„Felix, potrebujem ťa.."

„Zlato vôbec ťa nepočujem! Práve mám tréning."

„Chalani dajte to tichšie nič nepočujem!" zakričal som a hudbu vypli.

„Teraz je to lepšie, čo si hovorila?"

„Máš tréning?"

„Bohužiaľ áno ale radšej by som išiel spať," zasmial som sa, „čo si to hovorila na začiatku?"

„Čo? Nič dôležité, len som sa chcela spýtať, že čo robíš...Ja teda pôjdem, nebudem vás vyrušovať. "

„O dobre, tak teda ahoj."

„Ahoj."

„Nezabudni sa najesť," povedal som už asi len sám sebe keďže hovor bol už zrušený.

Telefón som odložil a pridal sa k chalanom tancovať.

___

„Tak a poďme ešte raz," Chan znovu pustil pesničku.

„Už nieee," zamrnčal Jeong-in a ľahol si na zem.
Vážne sme už boli všetci extrémne unavení. Ľahol som si tiež, aj Changbin si ľahol. Zachvíľu sme všetci ležali na zemi okrem Chana, ktorý nad nami stál so skríženými rukami.

„Dobre teda. Na dnes už stačilo," povedal. Od radosti som vykríkol. „Za to ako ste dnes tvrdo pracovali vás pozývam na zmrzlinu."
S nadšením sme všetci vykríkli.

~~~

Mal som jej znova zavolať...