Maluwa /Slovensky/

1.

Milujem ten pocit. Cítiť dym vo svojich pľúcach a jemne ho vydychovať. Viem, že môj osud je spečatený. Nevadí mi to aj tak nikoho nemám. Moju matku zabili pri vlámaní, čo môj otec nezvládol a využil viazanie slučiek z čias, keď bol námorníkom a starí rodičia sú v ústave za mnohonásobné vraždy. Bývam na lodi po dedkovi. Mám 23 ale bývam tu už od 16. Nápravné zariadenia, polícia a súd to so mnou vzdali. Dokázal som sa o seba postarať aj bez nich. Zarábam si ako môžem, momentálne ako automechanik. Istú dobu som pracoval v kancelárii, no vyhodili ma. Vraj som nebol schopný pracovať, čo nebola pravda, len ma zvádzala moja šéfka a ja som ju odmietol.
Tak som sa dostal sem. V mojej posteli leží mŕtva žena, ktorú vôbec nepoznám a vychutnávam si whiskey popri fajčení cigariet. Áno, zabil som ju.
Robím to pomerne často a ešte na to nikto neprišiel. A ani nepríde, pretože svoje obete si nevyberám náhodne. Snažím sa byť nenápadný, obete sa často líšia. Občas muž, občas žena. Používam jed z oleandera na ich usmrtenie, potom ich preveziem na iné miesto a nafingujem ich smrť ako nehodu. Nie som chorý, len mám iné chute ako ostatný.
Nemám náladu sa teraz srať s nejakým geniálnym plánom. Odveziem ju k mostu, utopila sa.
Presne to som spravil. Hodil som ju tak, aby to vyzeralo, že sa jej šmyklo a spadla. Na tomto moste kamery nie sú. Ďalšia obeť. Cítim sa ako znovuzrodený.
Myslím, že je čas ísť spať. Voda ma húpe a ja ani neviem ako zaspím. Mám sen, v ktorom vidím dievča. Bola pekná no žiadna nádhera z ktorej by sa mi postavil. Pôsobila veľmi príjemne a bola sympatická. Bola priemerne vysoká, mala asi 160 cm, no proti mne bola aj tak veľmi malá, brunetka. Prišla ku mne a silno ma objala. Keď som ju chcel objať späť, zmizla.
Na to som sa zobudil. Niekto mi zaklopal na dvierka od kajuty a ja som sa tak zľakol, že som spadol z postele. Otvoril som a skoro som zomrel. Stála tam ona, presne taká istá ako v mojom sne. Bol som len trenírkach. Pozrela sa na mňa a zrazu so seba vysypala:
"Ahoj, ty si Adam však? Som Alica, mám auto tu v oprave a poslali ma za tebou, vraj mi vieš pomôcť."
Nevedel som, ako reagovať, tak som len povedal:
"Ahoj, poď teda ďalej, uvidíme čo sa dá robiť."
Hodila sa mi okolo krku, dala mi pusu na líce a prešla okolo mňa dnu. 
"Fu," vzdychol som si, "ty si asi poriadne živá čo?" spýtal som sa, na čo zdvihla obočie, tak som sa zasmial, akože som to myslel ako vtip.
Prevrátila očami a rozvalila sa mi na posteľ. Takéto zaujímavé dievča som ešte nevidel. Keď som si ju predstavil mŕtvu postavil sa mi, preto som si radšej natiahol tepláky, aby to nebolo tak vidieť.
"Tak odkiaľ si a čo tu robíš?" spýtal som sa so zdvihnutím obočím. "A prosím, pomaly, jasne a stručne." Doplnil som a nalial som si do pohára vodu.
"No tak, volám sa Alica, to už som ti povedala. Bývam v Orlande ale len 3 roky, inak som odtiaľto, z Miami. Prišla som pred niekoľkými dňami. Preto mám taký menší prízvuk. No a ako som už povedala, poslali ma za tebou, vraj ti to s podvozkami ide."
Na to som vypľul vodu, z ktorej som sa akurát napil.
"Vyjadrovať sa k tomu nebudem, ale keďže nemám peniaze, mohol by si ma tu nechať pár nocí prespať."
Pozrel som na na ňu, ako sa spokojne usmieva.
"Dobre ale spíš na zemi. Keby si sa mi nepáčila spíš vonku"
Zobral som si balíček cigariet a zapaľovač a vyšiel som hore na vzduch. O pár minút prišla za mnou aj ona.
"Chceš?" ponúkol som jej cigaretu.
"Nie ďakujem. Nefajčím, škodí to zdraviu aj prírode." 
"Podľa toho, o akom fajčení sa bavíme však?" zasmial som sa.
"Vtipné fakt." povedala, drgla do mňa lakťom ale zasmiala sa tiež.
"Prečo si prišla sem?" spýtal som sa, teraz už vážne. 
"Kedysi som bývala tu, s rodičmi a starými rodičmi. Mala som aj dve nevlastné sestry o ktoré sa zaujímali viac ako o mňa. Našla som si o 7 rokov staršieho priateľa, vtedy som mala 16. Vzal ma so sebou preč, do Orlanda. Ako čas plynul, začal ma biť. Tak pred ním utekám a keďže nemám takmer žiadne peniaze, zháňam ubytko kde sa len dá. Doteraz som prespávala v aute ale pokazilo sa mi, nemám ako ísť ďalej."
"Dobre prepáč, to som nevedel. Môžeš zostať dokedy len chceš."
"Ďakujem."
"V pohode, v podstate aj ja som dosť dobrodruh. Naši zomreli dosť zvláštne a starí rodičia sú na psychiatrii. Na tejto lodi bývam od 16 a žijem ako sa len dá."
"Takže sme vyhnanci?"
"V podstate áno. Fakt nechceš cigu?"
"Tak daj." povedala a usmiala sa na mňa. Úsmev som jej opätoval. Toto bude ešte zaujímavé.