Maluwa /Slovensky/

2.

*piiiiiiip, piiiiiiip, piiiiiiiip.*

"Idiotský budík!" zakričal som na celú kajutu čo zobudilo aj mladú pani na zemi. Usúdil som tak podľa vankúša, ktorý na mne pristál. 
"Vypni to!" zakričala na mňa.
Tak som sa zdvihol, išiel som k nej, zdvihol som ju, vyniesol ju von z kajuty a hodil som ju do vody. Keď sa vynorila, začal som sa strašne smiať. Jej moc do smiechu nebolo. Vyliezla von, nakričala po mne, vyzliekla si tričko ktoré som jej dať na spanie a hodila ho po mne, vďaka čomu bola len v nohavičkách. Tak som zapískal. Prevrátila očami, vbehla dnu, vyzliekla si aj to posledné čo na sebe mala, ľahla si spokojná do mojej postele a zakrila sa až po krk.
"Hej ale ty máš spávať na zemi!"
"Za toto tam spíš ty" povedala a spokojne sa usmiala.
Super ešte mi tu bude nejaká ženská rozkazovať. Ja som tu kapitán. Myslel som, že si ľahnem k nej ale bola tak mokrá že som to vzdal.
"Musím ísť do práce. Budeš tu chvíľu sama tak prosím nepotop loď." povedal som, obliekol som sa a odišiel.

~~~Alice~~~

Zobudila som sa asi dve hodiny po tom, čo odišiel. Dala som si poriadne dlhú a teplú sprchu v luxusnom sprchovom kúte, ktorý vlastnil. Osušila som sa a spravila si rožok s maslom a paprikou. Chvíľu som rozmýšľala, odkiaľ berie vodu, no keďže loď bola zvonku malá a zvnútra veľká, nebol s tým žiadny problém.

Keďže zem bola dosť nepohodlná, rozhodla som sa, že sa mu dnes dostanem do postele. Nemyslím to TAK. Ale rada by som sa normálne vyspala a jeho posteľ je nesmierne pohodlná.

Rozmýšľam, že to tu trochu upracem a spravím obed. Podľa mňa ho to poteší. Veď jediné pravidlo, ktoré mi dal, bolo nepotopiť loď a zatiaľ sa nič nedeje.

Pustila som sa teda do upratovania. Najprv som vyzliekla posteľnú bielizeň ktorá bola celá mokrá. Dala som ju do práčky ako aj jeho tričko v ktorom som spala a moje veci zo včera. Niekde som našla náhradné prádlo, tak som ho obliekla, no predtým som si všimla fliačik krvi na matraci. Neprikladala som tomu veľkú váhu, možno tu mal nejaké dievča a ona mala zrovna mesiačiky a robili to tu spolu.

Bože, som ako malá. Obliekla som plachtu, periny a vankúše tak, aby k sebe ladili. Potom som spratala karimatku a deku zo zeme tam, odkiaľ ich včera večer vytiahol.

Potom som sa pustila umyť riad, dlážku a utrieť prach. Veľa sa tu toho robiť nedalo keďže zasa taká veľká kajuta nebola a polovicu z nej aj tak zaberala posteľ.

Uvedomila som si, že celý čas som nahá takže by bolo aj načase sa obliecť. Keďže moje veci sa stále prali, dala som si na seba len jeho tričko a nohavičky, ktoré som oprala v rukách, takže už boli suché.

Nevedela som, čo rád je a keďže ja som vegetariánka, sebe som pripravila len šalát s olivami a tofu syrom a jemu som osmažila rybu, z ktorej som mohla aj ja, takže som z nej kúsok primiešala k sebe do šalátu. Uvarila som k tomu zemiaky a spravila mu omáčku, ktorú ma učil robiť ešte môj otec. Pri tej spomienke ako mi ju vždy nalieval na rybu som sa pousmiala so slzami v očiach.

Naservírovala som to na stôl, pekne taniere, príbor, všetko ako má byť. Samozrejme že žiadne sviečky a lupene ruží či napustená vaňa sa nekonali. Na také niečo ja nie som.

Zrazu niekto zaklopal na dvere kajuty. Nechápala som, prečo klope, veď mu to patrí a loď sa dá otvoriť aj zvonku keďže nebolo zamknuté. 

Tak som teda otvorila dvere a to, čo ma tam čakalo bolo pre mňa dosť prekvapujúce.

"Dobrý deň, kriminálna polícia, vyšetrujeme vraždu Marie Brown, môžeme ďalej?" spýtal sa ma a už sa cezo mňa rútili dnu dvaja chlapi.
"Och, áno. Samozrejme poďte ďalej, Prepáčte, čakám na kamaráta, robila som mu obed."
"Vy ste majiteľka tejto lode?"
"Nie nie. Ja som len kamarátka. Volám sa Alice Norman. Cestujem tadiaľto avšak pokazilo sa mi auto a tak ma Adam vzal k sebe, pracuje totiž v autoservise."
"Ďakujeme, kto je ten Adam?"
"Adam Quinn. Je to majiteľ tejto lode."
"Slečna poprosím vás občiansky preukaz, overíme si vašu totožnosť." povedal ten, ktorý si doteraz len zapisoval a obzeral kajutu.
"Áno, samozrejme, počkajte chvíľu, mám ho v taške." rýchlo som zbehla pre občiansky a stihla som napísať Adamovi krátku sms. 

Ali: su tu polisi. toto my musis vysvetlit vraj niekoho zabili. ponahlaj sa sem rychlo. Ali (nepytaj sa odkial mam tvoje cislo)

"Tu je, nech sa páči."
"Ďakujem slečna." povedal, a už aj schytil vysielačku a začal do nej rozprávať moje meno.
"Slečna Norman, vedeli by ste mi povedať niečo viac o pánovi Quinnovi? Koľko tu už bývate?"
"Adama nepoznám dlho, nasťahovala som sa sem včera okolo 10-11 hodiny ráno."
"Je čistá." povedal zas ten druhý policajt.
"Ďakujem strážnik Wigens. Tak kde sme to skončili? Ach áno, pán Quinn." 

~~~Adam~~~

"Som doma! vidím že loď stále stojí, asi si to zvládla. A čo to vonia? Ty si varila?" musel som sa tváriť že o ničom neviem. Ešteže ma upozornila dopredu. Inak by som si nemohol cestou sem nahrať divadielko.

"Áno Adam, ja viem aj variť, predstav si." povedala otrávene. Všimol som si dvoch policajtov, no ani jedného som nepoznal. 

"Och, dobrý deň, prepáčte. Môžem vedieť o čo tu ide?"
"Dobrý deň pán Quinn, kriminálna polícia. Môžem vám položiť pár otázok?"
"Samozrejme, vonku ak dovolíte. Totiž myslím že povolenie na prehliadku nemáte a Alica je z vás už dosť vyklepaná. Tak prosím páni, tadiaľto na čerstvý vzduch."

"Čo sa to tu deje ty blázon?" skríkla na mňa pošepky Ali.
"Netuším, idem to zistiť, ty seď a čakaj. Zbavím sa ich rýchlo."

"Takže páni? Smiem vedieť o čo ide?"
"Pravdaže smiete. Včera okolo 10:00 ráno bola kúsok odtiaľto zabitá žena. Pravdepodobne bola zhodená z mosta, našli ju dnes ráno o 4:00 miestny rybári. Mohlo ísť ale taktiež o samovraždu. Slečna Marie Brown. Poznáte ju?"
"Áno poznám Marie. Videli sme sa jeden či dvakrát. Bola to bývalá priateľka môjho kamaráta a kolegu. Charlie Wonder. Skúste zájsť za ním, určite vám bude vedieť povedať viac. No za tú krátku dobu čo som Marie mal šancu vidieť, vždy do seba pchala nejaké prášky. Bola nervózna a chvíľkami naháňala strach"
"Ďakujeme vám pekné pán Quinn. Ešte jedna otázka. Čo ste robil medzi pol 10 a pol 11?"
"Vtedy ma akurát prepadla Ali, s tým že ju za mnou poslali a má u mňa bývať."
"To je všetko. Ak budeme mať ešte nejaké informácie k prípadu. Budeme vás kontaktovať."
"Aj ja ďakujem. Dovidenia."

Pekne hlúpi. Zabil som ju v noci a odhadovaná smrť bola až o 10:00. Chvalabohu za šťastie.

"No, máš mi čo vysvetľovať." povedala naštvane Ali a pozerala na mňa ako na vraha. Čo som aj bol ale to sa ona nedozvie.
"A čo ako? Proste nejaká psychopatka skočila z mosta. Idem do sprchy, som celý spotený"
"Fajn tak si choď. A pohni, chcem sa už normálne najesť konečne."