Maluwa /Slovensky/

4.

~~~Alica~~~

"Dobrý večer, máte tu prosím nejaké voľné izby pre dvoch?"
"Dobrý, ach dnes si všetky páriky pýtajú izbu pre dvoch."
"My ale nie sme..."
"Veď mne to je jedno, ja to posteľné prádlo potom neperiem. Mám poslednú izbu, jednolôžkovú pre dvoch. Ak sa ubytuje teraz hneď, máte raňajky grátis."
"Dobre teda, do ďalšieho hotela s ním už nepoleziem."
"Tak nech sa páči, tu sú kľúče od izby. Poprosím vás o občiansky preukaz." Už už som vyťahovala občiansky, keď Adam položil na pult jeho občiansky. Alebo skôr občiansky s jeho fotkou a menom nejakého Jacoba Frosta.
"Pán Frost áno?"
"Áno, to som ja." Nechápala som moc o čo tu ide. Prečo mu dal falošný občiansky? A vlastne, načo ho vôbec má?
"Tu sú kľúče a váš občiansky, poprosím 20$"
"Nech sa páči a ďakujeme, pekný večer." zaplatila som a odkráčali sme spolu do izby číslo 68.

"Máš mi čo vysvetľovať, zase."
"Nemusím sa ti spovedať, nikdy nevieš, čo sa môže stať, mám ho pre prípad núdze."
"Dobre." Klamal mi, po tomto celom krásnom dni mi klamal. Veď nepoznáme sa dlho ale čakala som viac otvorenosti.
"Super. Manželská. Je tvoja, spím na zemi. Vieš... aby som ťa neznásilnil."
"Čo ti je? Máš krámy?"
"Nič mi nie je." Povedal, vyšiel na balkón, zapálil si a pozeral sa do mobilu.
"Jasné, poďme utekať pred problémami!"
"Ty si môj najväčší problém." Zabuchol mi dvere od balkóna pred nosom.

Vošla som do celkom útulnej kúpeľne, vyzliekla som sa, no zistila som, že som si nevzala uterák. Vykukla som von, Adama nikde. Tak som vybehla pre uterák k posteli.
"Hmm pekné, fakt by som si ťa dal." Začula som Adama a rýchlo som sa zakryla uterákom. Začal sa smiať.
"Bože ty si idiot, vieš ako som sa zľakla?"
"Viem, videl som. No vypadni sa osprchovať dáme si potom." A vytiahol spoza chrbta červené víno. Dopriala som si dlhú a teplú sprchu. Konečne som sa cítila dobre. Uvažovala som o Adamovom správaní. Celý deň bol v poriadku, potom sa 15 minút správal ako blbec a teraz je zasa v poriadku? Je to zvláštny chalan. Aktuálne jediný chalan v mojom živote. Nie, je to jediný človek v mojom živote. Neviem, čo si mám o ňom myslieť. Nebudem to teraz riešiť, načo? Aj tak nič nevyriešim.

"Noo kde siii?" kričí na mňa a ja počujem, že nie je v poriadku.
"Už idem, oblečiem sa."
"Ani nemusíš."
"Ha ha ha." vyšla som von, v uteráku, keďže pyžamo som si nevzala.
"Dáš mi tričko?" pýtam sa Adama. Vyzlečie si svoje a hodí ho po mne.
"Na." hodí ho po mne a ja sa naňho pozriem akože čo? Ujdem teda do kúpeľne sa obliecť, po ceste schmatnem ešte nohavičky.
"No poď, nevypijem to celé sám."
"Dobre vieš, že keby chceš, tak to vypiješ." povedala som a prevrátila očami.
"Máš pravdu ale chcem to s tebou."
"Och, gentleman."
"Haha, nesmej sa lebo ti to rozbijem o hlavu." a zaškeril sa.
"Idiot." Otočila som sa a šla som po poháre na víno.
"Na víno tu poháre nie sú!"
"Načo poháre, to nevieš piť z fľaše? Čo sme manželia aby sme pili víno z pohárov?"
"No fajn, idem za tebou už." Vyšla som z malej kuchynky a dívam sa na Adama sediaceho na posteli, s rozkročenými nohami a vínom v ruke. Bože, páčil sa mi. Kusla som si do pery, čo si asi všimol a slovom "daj." som si zobrala fľašu z jeho ruky. Odpila som si poriadny dúšok.
"Heeej nevypi mi to všetko, nepotrebujeme aby si sa tu opila."
"Prepáč, je dobré." Nevinne som mu ju podala späť.
"Mňam, je fakt dobré." A tak sme sedeli, rozprávali sa a popíjali červené víno.
"Môžem?" Spýtala som sa a ukázala som mu na koleno.
"No jasné, sadaj." Sadla som si naňho a cítila som ako má zalieva červeň.
"Nemusíš sa červenať ja vidím že sa ti páčim."
"To nie je pravda!"
"Klamárka." zasmial sa presne tým hlbokým smiechom ktorý sa mi na ňom páčil najviac.
"Neklamem!" buchla som mu päsťou do hrude.

"Už nemáme víno." skonštatovala som a potriasla fľašou.
"Pretože si ho celé vypila. Veď som z neho mal len trikrát."
"Ale mi chutilo." Naklonila som sa dozadu, čím som skoro spôsobila svoj pád na zem, ale veľká ruka tohto chalana má zastavila.
"Bože, si taký krásny."
"A ty si opitá." Postavil sa so mnou, položil ma do postele. Chytila som ho za tričko a dala som mu pusu. Bol to neskutočný pocit, ktorý som dávno nezažila.

~~~Adam~~~

Keď mi dala pusu, nevedel som, ako mám reagovať. Odtiahol som sa od nej a videl som ako spí, super, táto ženská ma dostane do problémov. Hlavne sa nesmiem zamilovať. Je tak krásna keď spí.
"Kurva!" Zakričal som nahlas, na čo sa Ali pomrvila a odokryla sa. Zakryl som ju späť a dal som jej pusu na čelo. Všimol som si ako sa usmieva, aspoň niekto sa má dobre. Nachvíľu som si vedia nej ľahol a ani neviem ako, zaspal som.

Zobudil som sa na sen, opäť sa mi snívalo o mojich rodičoch. Brrr. A bolo to tu, ako vždy. Potrebujem to, znie to trápne a hlúpo ale naozaj potrebujem niekoho zabiť. Pozeral som sa na to dievčatko, ktoré spalo vedľa mňa a moje oči zaliala temnota. Nie, ju nie.

Vyšiel som z izby a celý nasratý som sa potreboval niekde vyzúriť. V tom som si všimol dievča, sedela pred hotelom a fajčila. Vyzerala dosť zničene, asi aj plakala. Nevedel som to odhadnúť. Pozrela sa na mňa a ja som sa ani nepýtal, rovno som sa na ňu vrhol a začal som ju nenásytne a majetnícky bozkávať. Neprotestovala a chutila po alkohole a cigaretách, tak som pokračoval na krk až jemne k dekoltu keď som počul ako mi zašepkala do ucha, že to ešte nerobila.
"Čo? To ti neverím, keby si to ešte nerobila, nedáš sa mi takto."
"Fajn, fajn, hlavne pokračuj."
"Tu nie, kde bývaš?" Na čo ukázala do hotela.
"Mám tu izbu." A začala ma ťahať späť dnu.

Ani nezatvorila poriadne izbu a už bola na mne nalepená. Bože, tak strašne som chcel sex. Vyzliekol som ju do naha a bez opýtania som do nej vnikol. Tak nahlas vzdychala, musel som jej dať ruku na ústa. Keď som skončil, ruku som odtiahol a zistil som, že dievča nežije. Ani som sa ju nesnažil nijak oživiť, práve som zvládol naraz svoje dve obľúbené činnosti. Obliekol som ju a zahladil všetky stopy po tom, že som tam bol.

~~~Alice~~~

Ráno, keď som sa zobudila, všimla som si Adama spiaceho vedľa mňa. Vyzeral tak rozkošne. Na čo to pre boha myslím, veď on o mňa zjavne nemá záujem. Biela ma hlava ani čert a vôbec si nepamätám, čo všetko sa dialo potom čo sme si dali z toho vína. Vykročila som z postele a videla som na sebe jeho tričko a nohavičky. Pre boha, mu sme spolu niečo mali? Hneď mi napadlo že som si to vlastne obliekla sama, keď som vyšla zo sprchy.
"Si naozaj na zožratie." Ozvalo sa zo zeme a mňa tak myklo až som nadskočila.
"Ty idiot! Vieš ako som sa ťa zľakla?"
"Tak zľakla? Ešte včera si tu slintala a dnes sa ma bojíš?" Zasmial sa.
"Čo? Č-čože som?!"
"No slintala si tu nado mnou ako taký buldoček." A smial sa ešte viac.
"Ale dúfam že sme spolu..."
"Spali?"
"Presne to."
"Ha a presne to ti nepoviem." A vybuchol smiechom.
"Ach. Poďme radšej na raňajky."
"Dobre ale vráť mi tričko."
"To akože hneď?"
"Áno, nahú už som ťa videl."
"Čo?" Vypleštila som oči a nechápala. Dúfam, že myslel len tú chvíľu čo som si vybehla po uterák.
"No veď videl." Tento chalan na tým jeho smiechom pripraví o rozum.
"Veď dobre, ja sa idem prezliecť. Ty asi by si sa mal tiež dať nejako dokopy."
"Tvoje prianie mi je rozkazom."
"Ešte chvíľu sa budeš smiať a zabijem ťa, to ti rovno hovorím."

Pokračovanie nabudúce...