Hatefikcia

Kapitola 2

Ráno Eriku, ako inak, zobudil ten najhorší a najhlúpejší vynález na svete. Budík. Neznášala toho, kto ho vymyslel.

A tak ten budík vypla a ľahla si späť spať. Zobudila sa až o dobrú polhodinu už s trocha väčším nadšením. Nebol to budík, ale zvonenie jej mobilu - z pochybnej stránky, najskôr sa bála, že si stiahla do mobilu vírus, stiahnutá pesnička od novoobjavenej hviezdy Dylona Krypla! Hneď si začala pohmkávať do rytmu, až pesnička skončila a jej došlo, že hovor od neznámeho čísla nikdy nezdvihla. Veď to mohol byť niekto z Fanrádia a ona práve prišla o 5 000 eurovú výhru. Hneď zavolala späť.

"Dobrý deň! Predávame oceľové panvice na jedno použitie. Sú skvele na robenie omelety, palaciniek, smaženej zeleniny a dokonca sú to aj skvele mucholapky. Prípadne ich môžete použiť na sebaobranu a ovaliť nimi nejakého útočníka. Vo všetkých farbách dúhy. Jedna len sa 89.99 eur! Akciová cena platí iba dnes!" ozval sa prehnane milý hlas z telefónu.

"Aj v hovienkovej hnedej?" Erike zažiarili oči. Vždy po presne takejto panvici snívala! Veď by si na nej mohla vyrábať všetky mastné a vyprážané jedla, ktoré jedla. No potom si uvedomila, že nevie variť a všetky sú z donášky.

"Errr... nie. Ale mám kvalitný obal na IPhone od čínskeho výrobcu. A aj nový matrac len za akciovú cenu 199.99 eur!" ozval sa nadšený hlas. Afektovaný úsmev na tvári ženy na druhom konci tejto nezmyselnej komunikácie, takmer vypálil jej kolegom dieru do hlavy.

"Nie, ponáhľam sa," Erika ani nezložila, mobil hodila na posteľ a povzdychla si. Nebolo to Fanrádio, nemali jej panvicu a pesnička Dylona Krypla skončila ešte pred chytľavým refrénom. Až potom si uvedomila, ako veľmi mešká do školy.

Po polhodinovej teplej sprche, trojhodinovom vyberaní oblečenia, storočnom skrášľovaní ala džabaní hromady make-upu na jej otrasnú tvár, ktorý ničomu nedopomohol, a jedení zdravých vyvážených raňajok - kuracích nugetiek so studenými hranolčekmi zo včerajšej donášky, bola Erika konečne pripravená vyraziť do školy.

Meškala, ale jej verné kamarátky, Jane a Zlatica, ju čakali pred školou. Jane bola brunetka s dlhými vlasmi vo vysokom cope a štýlovým oblečením - tričko s veľkým výstrihom a krátka sukňa. Zlatica bola blondína prirodzená ako ta úbohá žena z teleshoppingu s panvicami. Nosila veľmi podobné oblečenie ako Jane a vlastne aj Erika. Obe boli pekné, ale nie dosť na to, aby zatienili krásu našej hlavnej hrdinky.

"Jane! Zlatica!" Erika ich rýchlo objala a všetky tri sa rozbehli do školy, pretože meškali. (Čo by to bol za deň, keby hlavná hrdinka prišla do školy na čas.)

"Erika! Neuveríš tomu! Dylon Krypel ma budúci týždeň koncert! A moja mama, menej prísna ako tvoja, nám všetkým trom zohnala lístky!" ozvala sa Zlatica. A možno to bola Jane. Kto by tie dve už len vedel rozlíšiť?! A hlavne Erika bez svojich dioptrických okuliarov s hrubými sklami, bez ktorých bola skoro slepá.

Možno práve to spôsobilo náraz do neurčitého indivídua, keď Zlatici alebo Jane odpovedala, že ju jej mama na koncert asi nepustí. No keď si Erika konečne zodvihla svoje popadané veci a chcela na chlapca, aspoň to usudzovala, nakričať, takmer omdlela.

Dívala sa do očí Dylona Krypla! Jeho XXL tričko ho prezradilo, hoci ona by ho ani nespoznala, keďže stále skoro nevidela. Bol to on. Tu v ich škole. Veď ako posledný interview prezradil, mladá repová hviezda z malého mesta, ktorá na sociálnych sieťach získala už 45 obdivovateľov, čo sa zatiaľ nikomu z tejto osobitnej školy nepodarilo, má iba šestnásť rokov. (Nezabúdajme, že hlavná hrdinka žije v Amerike - New Yorku)

"Dylon! Ty-ty... Prepáč!" hneď po tomto divnom zvukovom prejave prišlo Erike zle a rozbehla sa na najbližšie záchody. A svoje dve kamarátky nechala slintať po Dylonovi.