Prešiel týždeň a deň s veľkým D, ktoré Erika vždycky písala naopak, konečne nastal. Koncert Dylona Krypla sa konal presne v deň, kedy si Erikina mama zobrala voľno z práce a chcela so svojou dcérou stráviť nejaký čas.
"Čo keby sme išli do fastfoodu?" navrhla jej. Erika takmer začala slintať a súhlasila, ale zarazila sa. Nemôže zmeškať ten koncert! Záporne pokrútila hlavou. "A čo keby sme si pozreli dve tisícu časť tureckej telenovely?"
"Nie, ja som dnes chcela ísť prespať ku Jane," pripomenula jej Erika. "Vieš, budeme počúvať pesničky od Dylona Krypla až kým nezaspíme."
"Čože?! Veď zajtra máš školu!" nechápala jej mama. "Veď na prespávačky máš víkendy."
"Pôjdeme spať o ôsmej," sľúbila jej Erika a išla sa nachystať. Obliekla sa do krátkych šiat, o tri veľkosti menších, ktoré na nej nevyzerali veľmi pekne. Obula si vysoké topánky, v ktorých nevedela chodiť. Nemotornými pohybmi sa presunula až ku dverám bytu a zakričala na mamu, že odchádza.
O nejaký neznámy úsek času sa ocitla pred malou garážou, v ktorej sa mal koncert konať. Na nejakých starých debnách stál Dylon Krypel s rolkou toaleťáku, ktorá mala byť mikrofón. Vedľa neho stál jeho brat Kevin s gitarou v ruke. Pár ľudí vrátane Jane a Zlatice bolo už na mieste. Nakoniec dorazil aj jeden ďalší chalan zo školy, ktorý ukradol chľast svojmu pijanskému otcovi. Koncert mohol konečne začať.
Netrval dlho, keďže skupina Dylona Krypla - Debilita na počkanie, zložila len dve pesničky. No aj keď hudba dohrala, ešte nebolo po zábave.
"Dáš si?" už trochu pripitá Zlatica podala Erike pohár a obe sa napili a začali sa smiať. Jane niekam zmizla, ale neriešili to. Museli piť, keď mali šancu porušovať zákon.
Po asi druhom drinku pochybného alkoholu, z ktorého niekto určite oslepol, sa Erika cítila zle a vybrala sa hľadať záchody. No v malej garáži sa žiadne nenachádzali. Miesto toho našla Jane nalepenú na Dylona. Strašne ju to zarazilo a chcela ísť domov, no do niekoho narazila.
"Hej, čau kočka," žmurkol na ňu Kevin Krypel, Dylonov starší brat. "Ako sa voláš?"
"Erika," usmiala sa naňho ešte horším chrupom, ako bol ten jeho. "Som tvoja veľká fanúšička. Chodím do triedy s tvojím bratom."
Po týchto slovách sa Erika takmer rozplakala. Jane ju tak strašne zradila. Veď vedela, ako tajne miluje Dylona.
"Počkaj, veď ty si tá Erika. Dylonová Erika," zasmial sa Kevin a skôr než Erika stihla jeho slova poprieť, pobozkal ju. Jej to nevadilo. Možno to nebol Dylon, ale bez jej dioptrii si boli fakt podobný. A ešte aj ten odpadkový zápach bol rovnaký.
"Čo si myslíš, že robíš?!" skríkol zrazu niekto a vlepil Kevinovi facku. "Veď od teba mohla chytiť HIV!"
"Čože?!" Erika zrazu spoznala v útočníkovi Dylona. Radšej sa rozbehla preč a celú noc preplakala.
ESTÁS LEYENDO
Hatefikcia
HumorVšetci poznáme tie príbehy. Mladé tiché ale dokonalé dievča sa na prvý pohľad zamiluje do úžasného chalana, badboya alebo prinajlepšom nejakú svetoznámu hviezdu. Dajú sa dokopy, no potom im to krátkodobo naruší nejaká odfarbená blondínka - bývala pr...
