Hatefikcia

Kapitola 3

Keď sa konečne dostala zo záchodov, celá špinavá, Erika sa pobrala do triedy. Meškala už predtým, no teraz bola hodina už asi v polovici. Zaklopala a vošla.

"Erika! Prečo meškáš na hodinu?! Viem, že ste ... zaostalí a všetci ste aspoň raz prepadli, ale to neznamená, že môžete meškať na hodiny. Dosť, že meškáme s učivom," okríkol ju hneď jej najprísnejší učiteľ - fyzikár pán Magor.

"Prepáčte, už sa to nestane," hlesla Erika a pobrala sa ku svojmu miestu. Takmer sa opäť rozbehla na záchody. Miesto vedľa Zlatice, kde zvykla sedieť, už bolo obsadené Jane. A v lavici pred nimi sedel Dylon Krypel. A žiadne iné miesto nebolo voľné. Erike teda neostávala iná možnosť, ako čeliť svojej nočnej more - strápnením sa pred svojím idolom.

"Ahoj, Dy-dy-lon," zakoktala sa a sadla si. Svoju prvácku tašku hodila na zem a začala z nej vyťahovať všetky učebnice a zošity v hroznom stave. Nakoniec vyhrabala aj starú ceruzku dlhú päť centimetrov, no rýchlo sa zlomila. Jediná možnosť bola niekoho popýtať pero. Preto sa hneď otočila na svoje kamarátky s prosbou v očiach. "Nemáte mi požičať pero?"

"Prepáč, ja už som požičala... každému," zasmiala sa Zlatica a ukázala na polku triedy. Jane pokrútila hlavou. Sama písala tupou oranžovou farbičkou.

"Čo je to tam vzadu?! Ticho, vy banda zaostalých neandertálcov!" skríkol na nich pán učiteľ Magor a ďalej pokračoval vo vysvetľovaní svojho učiva.

"Požičal by si mi prosím pero?" Erika nakoniec prekonala svoj strach a pozrela sa na Dylona Krypla. Ten sa usmial, čím odhalil rad odporných zhnitých zubov a podal jej skoro vypísanú prepisovačku. "Môžeš si ju nechať."

"Neviem, ako sa ti poďakovať," zasmiala sa Erika a hneď si z tabule začala prepisovať symboly, ktorým vôbec nerozumela. Už teraz vedela, že opäť prepadne, ale veľa si z toho nerobila.

"Prídeš na môj koncert?" opýtal sa jej Dylon okamžite. Sám sa o svoje poznámky nestarala. Veď ho aj tak čoskoro podmienečne vylúčia za fajčenie ukradnutých cigariet. "Bol by som rád, keby ma tam niekto povzbudzoval."

"Samozrejme... teda uvidím," Erika to takmer nadšene skríkla, no potom sa zarazila. Veď ju mama možno nepustí. Ale veď sa stále môže zo šplhať z ich bytu na deviatom poschodí newyorského mrakodrapu. "Dala by som ti aj follow na instagrame, ale na moju Nokiu sa bohužiaľ nedá stiahnuť."

"To nevadí," usmial sa, na ňu Dylon a práve vtedy zazvonilo. Všetci začali cez seba niečo rozprávať, takže nikto nič nepočul.

"Nabudúce si napíšeme test z dnešného učiva," snažil sa ich prekričať učiteľ, no nemalo to zmysel. Dylon rýchlo vybehol z triedy za svojou partiou.

"On s tebou prehovoril!" zvýskla Jane hneď, ako sa vyparil. Objala Eriku a následne ju objala aj Zlatica. Obidve boli tiež zamilované do Dylona Krypla, ale boli to úžasné kamarátky, takže ho Erike nechali.

"Na ten jeho koncert idem, aj keby som musela byť ako tá princezná z veže a šplhať dole!" vyhlásila Erika nadšene.

"Počkaj ja viem, koho myslíš," Zlatica tuho rozmýšľala až ju z toho rozbolela hlava. "Šípková Ruženka! Teda nie... errr... Popoluška! Alebo Snehulienka!"

"Nie, Červená Čiapočka predsa," opravila ju Jane a aj s Erikou sa na tom zasmiali. Potom už museli bežať na ďalšiu hodinu.