I'm not good for you, little Stark [1]

6. Troublegirl

Po prebudení v podobe Sama, tak ako včera, ma čakalo menšie prekvapenie. Na stole som uvidela kopu vecí do školy a pod nimi zastrčených pár bankoviek. Neviem kedy to sem Fury stihol poslať, ale rozhodne som mu bola za to vďačná.

Už s lepším pocitom som sa vybrala na raňajky, kde ma čakalo ďalšie prekvapenie. Za stolom už sedel Steve.
"Čo tu robíš? Veď je 6 hodín." Nechápavo som si ho obzrela a pretrela si stále unavené oči.
"Nie každý potrebuje prespať pol dňa." Hovoril pobavene zatiaľ čo som si pripravovala raňajky.
"To možno nie, no toto je až nekresťanská hodina!" Odvrkla som keď som sadla za stôl, na čom sa on iba zasmial.

"Môžeme ísť?" Ozval sa od dverí Samov hlas, práve keď som do umývadla vkladala špinavý tanier.
"Hej. Tak zatiaľ, Steve." Posledný krát som pozrela na človeka čo bol dobrovoľne hore a ten mi zamával na rozlúčku.
Po ceste som vzala svoj batoh a vybrala sa dolu na parkovisko.

Cesta bola viacmenej tichá, jediný zvuk zaisťovalo rádio ktoré som pustila aby som nezaspala.
Sam sa so mnou rozlúčil a potom ma vyhodil pred školou. A sme tu zas.. S povzdychom som si nadhodila batoh na pleci a vybrala sa k dverám školy.

Bola matematika, teda aspoň učitel sa o to snažil. Ja som ho spokojne ignorovala asi od 3 minúty jeho výkladu. V tejto učebni som sedela úplne v poslednej lavici, čo mi k tomu dosť pomáhalo.
Prázdny zošit mi dával presný priestor ktorý som potrebovala k tomu aby som sa rozhodla zabaviť inak.
Cez celú stranu sa črtal nákres nového ramena pre Buckyho. Rozhodne ma to zaujímalo viac ako to čo sa dialo naokolo.

"Starková!" Započula som svoje meno, čo ma vytrhlo z rozmýšlania. Prudko som odtrhla zrak od zošitu a zistila som že všetci pozerajú na mňa, vrátane učiteľa ktorý vyzeral celkom naštvane.
"Určite nám vieš povedať odpoveď, keď si to tam tak horlivo zapisuješ." Povedal podráždene a prepálil ma pohľadom.
"Eh.. no.. 24?" Skúsila som s nevinným úsmevom v naivite že by to mohol pokladať za vtipné. Bohužiaľ..
"Robíš si zo mňa srandu?" Opýtal sa vytočene a vtedy som obrátila zrak na tabuľu. Bola celá zapísaná zložitou rovnicou ktorej výsledok som netušila, no dám ruku do ohňa za to, že nebol 24.

"Čo to tam vôbec máš?" Dal sa do pohybu, asi s tým že mi ide pozrieť čo bolo zaujímavejšie ako jeho rovnice.
V tej chvíli mi však došlo že to nesmie vidieť. Ľudia si pamätali Winter Soldiera z jedného incidentu čo sa stal asi rok dozadu. Nemohla som riskovať že to tomu učiteľovi dojde a bude mať zbytočné otázky, kedže o Buckyho pobyte v SHIELD-e sa nemal nikto dozvedieť.
Zošit som teda v sekunde zavrela a oprela sa oňho rukami.

"No tak, ukáž mi to." Zastavil sa pri mojej lavici a očividne nemienil ustúpiť.
"Prepáčte, to nepôjde." Odmietla som a ešte väčšmi sa oprela rukami o zošit.
"Starková, nerob mi nervy a ukáž ten zošit!" Pokračoval a tentokrát už vyzeral skutočne vytočene.
"Je to moje súkromné vlastníctvo, na to nemáte právo." Povedala som neústupne na čom sa zopár ľudí potichu zasmialo.

"Tak dosť! Si po škole!" Tresol rukou po mojej lavici a odkráčal späť k tabuli.
Chcela som odporovať, no očividne by som ho akurát viac vytočila, takže to nemalo cenu.
Netušila som čo spravím, vzhľadom na to že pre mňa mal prísť po škole Sam a ja som mu nemala ako dať vedieť že tu budem musieť byť o hodinu dlhšie.

"Si tu sotva druhý deň, ako sa ti mohlo podariť zostať po škole?!" Peter si ma nechápavo prezrel po ceste z triedy.
"A čo ja viem? Som proste talent." Rozhodila som rukami. Na jeho a Nedovej tvári sa však nečrtalo toľké pobavenie ako na tej mojej. Ja som s niečim takým totiž počítala od začiatku. Nie tak skoro, ale očakávala som to.

"Čo ti na to povedia? Vravela si že máš zakázané.. prakticky všetko." Peter sa o mňa tuším obával viac ako ja sama.
"Na niečo prídem. Poprípade spôsobím trochu poplach. Už si na mňa hádam zvykli." Mávla som nad tým rukou na znak toho aby to už nechali tak.
"Kašlite už na to, sú zaujímavejšie veci ako moja poškola. Meno som si už urobila, poďme na obed!" Prehlásila som s novoobjaveným entuziasmom, nad čím tí dvaja pokrútili hlavami, ale neodporovali.

"Vezmi si to. Včera som povedala že ti to vrátim a ja svoje sľuby plním!" Presunula som bankovku naprieč stolom, smerom k Petrovi.
"A ja som povedal že je to dobré." Namietol a presunul ju späť ku mne.
"Ale tak sme sa nedohodli!" Urobila som ten istý pohyb. "A ty vieš že som schopná sa s tebou doťahovať donekonečna." Venovala som mu neústupný úškrn.
Nakoniec prevrátil oči a vzal si tých 10 dolárov ktoré mi včera požičal.
"Kde si ich vôbec vzala?" Zamrmlal keď si ich strkal do vrecka rifiel.
"V SHIELD-e ma majú radi." Nahodila som výraz neviniatka, ktorí mi však ani jeden nežral. "Alebo som iba otravná. Vzájomne sa to však nevylučuje." Pokrčila som nakoniec ramenami a bez ďalších kecov sa pustila do obeda. Ešte ma toho dnes čakalo dosť.

Po poslednej hodine som sa pobrala do triedy kde som mala tráviť poškolu.
Hneď ako som vošla, zistila som že okrem mňa tam boli ešte dvaja chalani ktorých som videla ako sa prevážali po chodbe na skateboarde.
Kývla som im na pozdrav, aj keď som netušila kto vlastne sú, a usadila sa do poslednej lavice v rohu miestnosti. Tam si budem môcť nerušene odsedieť hodinu za trest a v klude odísť domov, kde dostanem prednášku od Steva.

"Tak, sme tu všetci. Starková, Lewis a Cooper." Prišiel do miestnosti telocvikár, ktorý mal asi dnes smolu a dostal nás na starosť. Prišlo mi až trochu komické ako sa pritom dôležito pozeral do papierov, akoby tam mal najmenej 20 mien.
Pri mojom mene sa však tí dvaja otočili smerom na mňa, asi im došlo že klebety ktoré sa niesli po škole, že neter Ironmana prišla do školy, sú pravdivé.

Telocvikár prešiel k telke na koliečkach a pritiahol ju do stredu tabule. Film? Tak to sme vlastne dopadli dobre, nie? Telka mi chýbala, aj keď sme mali tú v spoločenskej miestnosti, ktorá však bola večne okupovaná niekym kto v nej potreboval mať pustený futbal.
Hneď ako ju však učitel spustil, trpko som svoje myšlienky oľutovala.

Nemohla som uveriť svojim očiam. Na obrazovke sa objavil Steve, vo svojom kostíme Kapitána Ameriky. Horšia však bola trápna prednáška ktorá nasledovala.
"To si zo mňa musíte robiť prdel.." zašepkala som vykolajene.
Tak toto schytávajú decká za trest? No tak to celkom chápem, pretože tieto keci sa nechce počúvať ani nám doma. Aj keď priznávam že toto bolo aj na Steva prehnané, určite mu to napísal do scenáru nejaký premotivovaný pedagóg.

Keď video skončilo, učitel sa na chvílu vyparil s vedomím že aj tak nezdrhneme, lebo sme tu traja a bolo by to dosť očividné.

"Takže je to pravda, si Vanessa Stark." Otočil sa jeden z chalanov sediacich o lavicu vpredu.
"Už to tak vyzerá." Priznala som nenútene.
"Poznáš ho? Kapitána Ameriku. Je naozaj taký neznesiteľný?" Opýtal sa ten druhý a gestom ukázal na telku, ktorá už bola opäť v robu miestnosti.
"Je vlastne celkom v pohode. Aj keď som si istá že podobnú prednášku si vypočujem keď prídem domov." Sucho som sa zasmiala.
"A za čo si vlastne tu?" Znova sa ozval prvý z nich.
"Nechcela som vydať do cudzích rúk svoje osobné vlastníctvo." Odpovedala som dôležito. Obaja na seba pozreli nechápavým pohľadom. "Kreslila som si na matike." Objasnila som nakoniec.

Hodina utiekla celkom rýchlo, viac ma však desilo čo príde potom. Sam už musel zošalieť keď zostal na parkovisku v škole.
Možno už po mne vyhlásili pátranie, lebo myslia že som ušla.
Pred školou ma však čakalo ešte väčšie prekvapenie ako podráždený Sam.
V hnedej kožennej bunde a šiltovke sa opieral o zábradlie Steve.

"Čo tu robíš?" Vyletelo zo mňa vzhľadom na menší šok, ktorý mi spôsobil.
"Hovoril som si že pre teba prídem do školy a pôjdeme sa najesť. No očividne si si už poobedný plán zariadila." Na tvári mal vážny výraz, no vedela som že to nemyslí tak vážne ako to na prvý pohľad vyzeralo.
Preto som dúfala že po vysvetlení situácie a pripomenutí toho čoho som bola svedkom na začiatku hodiny, sa na tom zasmeje a zastavíme sa v McDonalds..

Nedávno som si všimla že sme presiahli hranicu 100 čítaní, za čo veľmi ďakujem. Tiež som vďačná za každý jeden milý komentár, ktorý dostávam❤️
Keď som začala túto knihu písať tak som si ani nepredstavovala hocijakú odozvu, takže to pre mňa veľa znamená.
Dúfam že vás aj budúce časti nesklamú a vydržíte pri tejto knihe až do konca❤️✨