Girl from Asgard [Loki ff] [sk]

7 | Oslava bez hostiny - hostina bez oslavy

Tyra netušila, že by bol schopný rozbiť celý palác...

Sedela na jednej z ozdobných stoličiek v kúte Thorových komnát a vyčerpane (nie fyzicky, ale psychicky) sledovala Thora, ktorý práve prehodil stôl s jedlom pre dvadsiatich hore nohami. Čosi zavrčal, zaťal ruky v päste a sadol si na schody vedúce k balkónu. Loki, ktorý donedávna vyzeral ako vymetač pavučín kráčajúci z kúta do kúta, sa k nemu zozadu prikradol.

,,Teraz nie som veľmi dobrý spoločník, braček..." zavrčal Thor a ruky si založil na kolenách. ,,Dnes som mal sláviť triumf!" zvolal, no Lokiho to neodradilo. Sadol si vedľa neho na chladný povrch zlatistých schodov a zahľadel sa do zeme.

,,To príde. Vydrž..." povzbudil ho. Tyra sa pomedzi riasy zahľadela na dvojicu princov a zľahka sa pousmiala.

Thynorell rodu Heimdalla bola vždy ten typ ženy, ktorá nepotrebuje k životu rodinu, priateľov, známosti a ani súrodencov. Bola to jedna výstredná, sebavedomá, nezávislá, emancipovaná žena, ktorej okrem zbraní a energie k životu nechýbalo takmer nič. Len málokedy si ale priznala, že jej predsalen niečo chýba a tento moment bol jedným z tých občasných obmäkčovacích chvíľ, kedy si pomyslela: ,,Prečo i ja nemám súrodenca?"

Vzápätí sa za to ale v duchu ohriakla. Vynadala si do naivnej a zasnívanej hlupane a hrdo vystrčila nos. Nevšimla si však svietnik vysiaci priamo nad jej hlavou. Čelom narazila do strednej sviece, spätne sa prehla dopredu a prevážila stoličku stojacu len na dvoch nožičkách v dokonalej rovnováhe. Následný pád k zemi jej bol ponaučením, že sa už nikdy nebude kolísať na stoličkách v cudzích komnatách so svietnikmi a pozornosťberúcimi súrodencami.

Obaja princovia sa strhli a svoje pohľady upreli na útlu brunetu sediacu na troskách stoličky. Tyrin mozog sa vzápätí pustil na plné obrátky a ona sa začala nešikovne dvíhať. ,,Uh, to... Tá stolička si to zaslúžila. Trochu som precítila ten dnešný ceremoniál... No, trochu dosť. To je fuk, pokračujte," dorečnila a so skrývanou červeňou v tvári sa vrhla zozberať kusy pozláteného dreva. Hlupaňa, hlupaňa, hlupaňa... ,,Pardón."

,,Čo to je?" vyšlo z dverí, teda aspoň spoza nich. Jej pád musel prilákať blížiacu sa Trojku. Tón hlasu lady Sif nemohla prehliadnuť ani dvojica pri balkóne.

,,Ak ťa to uteší, myslím, že máš pravdu," pokračoval Loki bez jediného krivého slova venovaného nešikovnej antilady. ,,Ohľadne Jötunu, ich kráľa Laufeya, všetkého... Ak sa im podarilo preniknúť obranou raz, ktovie či to neskúsia znovu a s celou armádou," zapriadol Loki ako taký prefíkaný kocúr z kreslenej bájky. Hľadel Thorovi uprene do tváre aj keď on mu pohľad neopätoval. Prichádzajúca spoločnosť im očividne vrásky nerobila.