Girl from Asgard [Loki ff] [sk]

- Poézia Asov - Loki -

Tma z výšok na kraj sadá,
je všade vôkol nás,
jej bledastú tvár v tieňoch hľadám,
kým počuť len jej hlas.

Zbrane rinčia kdesi v diaľkach,
hľadám hluku zdroj,
armáda sa skrýva v skalách,
zlatistú má zbroj.

V strede boja stojí ona
ceľkom iste ustatá,
s ňou začína i končí vojna,
i keď jej moc upadá.

Vlasy ako mahagón
strácajú sa pod pleciami,
oči drobným serafínom
v tvári krytej cennosťami.

Jej duša knihou mohla by byť,
no dej začína od konca,
nenechaj sa, lady, zmýliť,
to korisť tu strihne na lovca.

Stala si sa nedobytnou,
z pevnosti spravila si hrad,
raz prejdem cestou tŕnistou
a priznám, že ťa mám rád.

Hádam raz pocítiš,
čo už veky cítim ja,
až v ten moment pochopíš,
že si len a len moja.