Girl from Asgard [Loki ff] [sk]

3 |

Asgard bol ako vždy oslňujúci. Zámok sa leskol v zlatistej žiare poludňajšieho slnka, more ukrývajúce tento svet v galónoch slanej vody, sa oslepujúco trblietalo a kde-tu vo svojich vlnách odrážalo pozitívnu auru ríše. Dúhový most Bifröst sa jagal všetkými farbami, skromne si svietil svojou blištiacou žiarou a úctyhodne sa staral o kontrast zlatistých múrov asgardských domov a bujnej prírody v ich pozadí. Vzduch bol narozdiel od midgardského suchého, teplého vánku príjemne chladný a osviežujúci. Kiežby si ho Tyra dokázala plným dúškom vychutnať...

Zhmotnila sa v úzkej chodbe východného krídla asgardského paláca. Steny tu lemovali červené závesy siahajúce až po zem a jednoduché tapety obzvláštňovali ručne maľované obrazce kráľovskej rodiny a celej jej generácie. Podlaha tu bola čerstvo umytá, ešte sa od jej mokrej vrstvy odrážala medená farba Tyrinho plášťa. Chodbu neosvetloval žiadny kahan so sviecou, celý priestor sa totiž leskol v slnečných lúčoch vychádzajúcich z neďalekej ošetrovne. Tyra si v tom zhone ani nestihla uvedomiť, kde sa to vlastne nachádza.

Jej neveľmi spoľahlivý spôsob cestovania ju vyhodil na zlom mieste - ošetrovňa a komnaty členov stráže sa síce skrývali v tom istom krídle paláca, no oddeľovalo ich od seba minimálne jedno poschodie. Tyra sa poznala príliš dobre na to, aby svoju hrdosť spláchla okamžitou návštevou ošetrovne. Nie, jej rany sa hojili rýchlo, nepotrebovala ošetriť - aspoň to si teda rada nahovárala. A aj keby tak nebolo, pokojne by si ich ošetrila sama, vo svojej komnate. To by však muselo jej telo počúvať ju a nie jej nevedomie...

Presun medzi svetmi na ňu po nepeknom zranení pôsobil vyčerpávajúcejšie než inokedy. Jej zrak po zhmotnení pohltila temnota popretkávaná drobnými iskrami a pocit pevnej zeme pod nohami sa vyparil rýchlejšie, než sa vôbec stihol objaviť. Inými slovami - nohy sa jej podlomili, viečka sťažka opadli a Tyra sa napriek svojmu vnútornému protestu zviezla po stene chodby až na zem. Než ju stihlo spoločne so silou opustiť i vedomie, začula vzdialené kroky, každou chvíľou viac a viac pripomínajúce beh.

Tyra nezistila, kto sa blíži chodbou k jej vyčerpanej maličkosti. Svaly jej ochabli, myseľ potemnela a ostrá bolesť otupela. Možno sa predsa len mala zhmotniť na ošetrovni, možno sa mala vrátiť skôr, ako sa začal boj s Alfou berserkrov a možno mala počúvať slová svojej roty a prenechať celú misiu väčšiemu vojenskému útvaru.

V každom prípade, za všetko si mohla sama.

|||||

Nebolo to prvýkrát, čo sa počas prvých dvoch minút v bezvedomí premiestnila do ríše snov a bludov. Scénu pred sebou už Tyra totiž vídavala niekoľko storočí a nezdalo sa, že by sa to malo v nasledujúcich minútach zmeniť...

Hlavnou postavou halucinácie bola samotná Tyra. Nemala oblečený svoj božský ústroj či bojové brnenie, dokonca ani svoje obľúbené kožené čižmy, v ktorých by bez protestov i spala, ak by sa to na dámu patrilo. Jej výzor pripomínal skôr čosi ako športový úbor midgardských smrteľníkov. Bol ušitý z mdlých farieb a nekvalitného materiálu, vôbec nelichotil jej útlej drobnej postave.